Koncepčne však predstavuje vhodný, bezpečný a využiteľný priestor, zohrávajúci v riešení projektu jednu z najdôležitejších úloh.

Bejrút je hlavným mestom Libanonu, v ktorom žije okolo 3,5 milióna ľudí. Jeden z obyvateľov tejto rušnej metropoly, známej tiež ako Paríž stredného východu, sa rozhodol uniknúť ruchu a zhonu veľkomesta. Zadal ateliéru Vladimir Djurovic Landscape Architecture neľahkú úlohu – vytvoriť na odľahlom mieste vo výške 2 700 metrov nad morom privátne útočisko, miesto, kde opäť nájde to, čo je pre neho dôležité – prírodu, rodinu a priateľov.

Komplexný projekt záhrady tvoria dve, rôzne prevedené úpravy. V prednej časti rozšíril architekt žulový základ domu smerom von a vytvoril požadovaný vonkajší obytný priestor, obkolesený viacúčelovým vodným prvkom. Táto vodná plocha poskytuje bezpečnú hranicu okolo celej terasy, a zároveň upriamuje pozornosť na nekonečné panoramatické výhľady. Výsledná terasa sa tak stala miestom, kde si môžu vzácne chvíle užívať obyvatelia v súkromí, ale aj s rodinou či priateľmi. Plávanie, leňošenie a odpočinok sa v lete stali už rituálmi. Za povšimnutie určite stojí riešenie sprchy a šatne. Sú pôsobivo ukryté pod vodou a vchádza sa do nich po šlapákoch, ktoré akoby plávali na hladine. Záhrada v zadnej časti pôsobí ako oáza. Neformálny organický priestor plný zelene navodzuje pocit bezpečia a robí radosť celej rodine, hlavne deťom.

Dva kontrastné priestory, formálna a geometrická predná záhrada a neformálna, organická zadná záhrada, ponúkajú obyvateľom komplexné prostredie, ktoré zodpovedá ich životnému štýlu a nadneseným požiadavkám, pričom zvyšok kopca a krajiny ostal neporušený.

Viac sa dočítate na strane 282 – 287

TEXT: Jana Zajasenská
FOTO: Matteo Piazza

• 
• 
• 
• 
•  

Tento článok vyšiel v publikácii Top trendy v bývaní 2012