Niektoré budovy sa stanú dominantou mesta. Iné sa premenia na symbol svojej doby. Pražský Tančící dům patrí k obom kategóriám. Od svojho otvorenia v roku 1996 priťahuje obdiv, polemiky aj pozornosť návštevníkov a dodnes patrí medzi najvýraznejšie stavby českej metropoly.
Stojí na pravom brehu Vltavy, na rohu Rašínovho nábrežia a Jiráskovho námestia. Dynamické krivky, odvážna silueta a nezameniteľná dvojica veží stavbe vyslúžili prezývku Fred a Ginger podľa legendárneho tanečného páru Freda Astaira a Ginger Rogersovej. Dnes je Tančící dům výraznou súčasťou modernej pražskej architektúry aj pripomienkou obdobia, keď sa Česká republika po páde komunizmu otvárala novým možnostiam.
Z proluky po bombardovaní vznikla architektonická legenda
Na mieste, kde dnes Tančící dům stojí, bol pôvodne nájomný dom, zničený počas amerického bombardovania Prahy 14. februára 1945. V centre mesta tak zostala prázdna parcela, ktorá sa napokon stala jednou z najzaujímavejších architektonických výziev povojnového mesta. O jej zastavaní sa síce uvažovalo už v 60. rokoch, zásadný posun však prišiel až po nežnej revolúcii. V roku 1992 pozemok získala holandská poisťovňa a k projektu bol prizvaný architekt Vlado Milunić. Ten si neskôr na spoluprácu vybral amerického architekta Franka O. Gehryho.
Do príbehu vstupoval aj Václav Havel, ktorý býval v susednom dome a s Milunićom sa poznal. Pôvodná vízia počítala s kultúrnym priestorom, ktorý by prepájal architektúru s verejným životom. Napokon však vznikol projekt, ktorý sa stal obrazom spoločnosti prebúdzajúcej sa z totalitnej strnulosti do nového pohybu. Kontrast medzi statickou a dynamickou časťou budovy sa stal jedným z jeho charakteristických motívov. Charakteristickým prvkom je aj kovová konštrukcia na vrchole budovy, ktorá pripomína vlasy a tvár medúzy.
Kritika i obdiv
Architektúra plná detailov
Tančící dům má sedem nadzemných a dve podzemné podlažia. Jeho železobetónová konštrukcia bola technicky náročná a na fasáde sa nachádza 99 originálnych panelov, pričom ich nepravidelné tvary podporujú dojem pohybu. Nepravidelné okná, šikmé steny a netradičné priestory vytvárajú pocit, akoby sa budova vlnila popri brehu Vltavy. Interiéry časti kancelárskych priestorov navrhla Eva Jiřičná, britská architektka českého pôvodu, ktorá patrí k výrazným osobnostiam českej architektúry vo svete.
Z kancelárií na turistický symbol Prahy
Hoci bola budova pôvodne navrhnutá predovšetkým ako administratívne centrum, postupne sa otvorila širokej verejnosti. Dnes v nej návštevníci nájdu hotel, galériu, reštauráciu, bar a vyhliadkovú terasu s 360-stupňovým výhľadom na Pražský hrad, Vltavu a historické centrum mesta.
V roku 2026 si Tančící dům pripomína 30 rokov od svojho slávnostného otvorenia. Pri príležitosti jubilea vznikla v jeho galérii výstava Tančící dům: príbeh ikonickej budovy, ktorá približuje históriu stavby, jej architektúru aj menej známe okolnosti vzniku. Návštevníci na nej uvidia historické fotografie, pôvodnú stavebnú dokumentáciu, modely budovy či predmety z jej pôvodného interiéru. Výstava zároveň mapuje premeny domu počas troch desaťročí jeho existencie. Tančící dům tiež v roku 1996 získal ocenenie amerického časopisu TIME v kategórii Design.
Pripravila: Petra Adamcová
