Myšlienka, že opravené nemusí znamenať menejcenné, dnes nachádza svoje miesto aj v interiérovom dizajne a v čoraz silnejšom dôraze na udržateľné bývanie.

Zlato v prasklinách

Kintsugi funguje na princípe, že sa jednotlivé časti predmetu spájajú lakom a výsledné línie sa zvýrazňujú kovovým práškom, najčastejšie zlatým, ale používa sa aj striebro či platina. Oprava tak zostáva viditeľná a stáva sa súčasťou nového vzhľadu predmetu. Práve v tom spočíva jeho pôvab. Kintsugi nepredstiera, že predmet nikdy nebol poškodený. Naopak, jeho história zostáva priznaná a opravené miesto môže byť dokonca vizuálne najvýraznejšou časťou celku.

S kintsugi sa často spája japonská estetika wabi-sabi, ktorá nachádza krásu v nedokonalosti, pominuteľnosti a prirodzenom starnutí. Nie sú to však totožné pojmy. Kintsugi je konkrétna technika opravy, zatiaľ čo wabi-sabi predstavuje širší pohľad na krásu, ktorá nemusí byť dokonalá ani nemenná. Spoločná je pre ne myšlienka, že predmet nemusí vyzerať ako nový, aby mal hodnotu.

Od rozbitej misky k interiéru s príbehom

Kintsugi sa dnes objavuje predovšetkým ako inšpirácia. Keramické vázy, misy, šálky či dekoratívne objekty s priznanými spojmi dokážu v interiéri pôsobiť ako malé umelecké diela. Ich hodnota pritom nespočíva v dokonalej povrchovej úprave, ale práve v jedinečnosti. Princíp kintsugi však možno vnímať aj širšie. V interiéri nemusí znamenať doslovné opravovanie predmetov zlatom. Môže byť postojom k tomu, čo už doma máme. Starý drevený stôl nemusí automaticky skončiť pri výmene nábytku. Stolička po starých rodičoch môže po citlivej renovácii zostať súčasťou moderného bytu. Vintage predmet s viditeľnými stopami používania môže dostať nové miesto namiesto toho, aby sme ho nahradili sériovo vyrábanou dekoráciou. Aj kombinovanie starého a nového môže vytvoriť interiér, ktorý pôsobí osobnejšie. Hladké moderné povrchy v ňom dopĺňa patina dreva, ručná keramika, repasovaný nábytok alebo predmety, ktoré už majú niečo za sebou. Výsledkom nie je dokonalosť z katalógu, ale priestor, ktorý rozpráva vlastný príbeh.

Opraviť namiesto vyhodiť

Práve tu sa kintsugi stretáva so súčasným uvažovaním o udržateľnosti. Každý predmet, ktorý opravíme a používame ďalej, nemusí byť nahradený novým. Nejde pritom iba o úsporu materiálov či zníženie množstva odpadu. Oprava môže predĺžiť život vecí, ku ktorým máme osobný vzťah. Takýto prístup mení aj samotné vnímanie hodnoty. Poškodenie už nemusí byť automatickým dôvodom na vyradenie. Niektoré predmety môžu byť po oprave dokonca zaujímavejšie než pred ňou, práve preto, že ich vzhľad nesie stopu času a používania. V interiéri sa tak stretávajú dve tendencie, ktoré sa môžu na prvý pohľad zdať protichodné: túžba po krásnom bývaní a potreba spotrebúvať zodpovednejšie. 

Kintsugi ako postoj k bývaniu

Skutočná sila kintsugi tak spočíva v myšlienke, ktorú možno preniesť ďaleko za hranice keramiky. Učí nás pozerať sa na predmety pomalšie a vnímať ich nielen podľa toho, ako vyzerajú, ale aj podľa toho, čo pre nás znamenajú a ako dlho nám môžu slúžiť. Domov môže byť priestorom, v ktorom majú svoje miesto aj veci opravené, zdedené, obnovené či jednoducho poznamenané časom. Možno práve preto má kintsugi čo povedať aj modernému bývaniu.  Niekedy stačí dať veciam druhú šancu, a v ich minulosti nájsť novú krásu.

Pripravila: Petra Adamcová, foto: AI