uvodna

Dom v pasívnom štandarde už nie je nič výnimočné. Ale celá pasívna štvrť? V nemeckom Heidelbergu postupne vyrastá nebývalá obytná zóna, ktorá na svete nemá obdobu. Na územie niekdajšieho železničného depa sa už postupne sťahuje 12-tisíc obyvateľov.

8. 6. 2016 

Dom v pasívnom štandarde už nie je nič výnimočné. Ale celá pasívna štvrť? V nemeckom Heidelbergu postupne vyrastá nebývalá obytná zóna, ktorá na svete nemá obdobu. Na územie niekdajšieho železničného depa sa už postupne sťahuje 12-tisíc obyvateľov. Ich adresou je experimentálna štvrť Bahnstadt. Architekti už po prvom roku prevádzky časti domov potvrdili, že sen o pasívnom bývaní môže fungovať aj vo veľkých rozmeroch. 

visualisierung colours aussenansicht 2

freitzeitflnche schwetzinger terrasse in der heidelberger bahnstadt. bild christian buck 0    innenhof wohnquartier in der heidelberger bahnstadtfoto mathieu frelet    lkajs. buck

 

Bahnstadt je aj na nemecké pomery vizionársky a veľkolepý projekt. Novobudovaná mestská štvrť nie je len priestorom pre ekologické bývanie v rozrastajúcom sa 150-tisícovom Heidelbergu. Zrevitalizovaná hnedá zóna priniesla obrovské množstvo pracovných miest. Zďaleka však nie iba v obchode a v sektore služieb. V pilotnej štvrti už dnes poskytujú komplexy budov priestor pre akademické inštitúcie, vedu a výskum. Štandardom sú dve materské školy, základná škola, komunitné centrum a 15-plátnové multikino s celkovo 1800 sedadlami. Všetko v pasívnom štandarde. 

pd 16 01 26 schwarmstadt by diemer

Pasívny štandard funguje aj vo veľkom

Keď v roku 1997 nemecké železnice uzavreli nákladné depo v blízkosti stanice, nikto nemohol tušiť, že olejom presiaknuté miesto sa onedlho premení na výkladnú skriňu nemeckej architektúry. O štyri roky neskôr už heidelberská radnica poznala meno víťaza urbanistickej súťaže a v roku 2009 sa do pôdy po prvýkrát zahryzli stavebné stroje, aby odštartovali projekt „Železničného mesta“. Najskôr na šesťdesiatich hektároch, no aktuálne už na dvojnásobne veľkom pozemku. Pätnáste sídlisko mesta na rieke Neckar už svojimi parametrami prevyšuje plochu heidelbergského starého mesta. A neustále sa rozrastá. 

Rezidenčný súbor pozostávajúci z 2500 bytových jednotiek, ktoré postupne stavajú rôzni developeri a stavebné spoločnosti, obchodné  prevádzky, multikono, laboratória i administratívne budovy v odlišných architektonických štýloch. Takáto rôznorodosť naháňala otcom myšlienky pasívneho štandardu strach. Udržať rozsiahly projekt v najprísnejších ekologických mierach sa doposiaľ nikomu nepodarilo. Prvé merania Passive House Institute v Darmstadte preukázali, že heidelbergský projekt neprepadol. Priemerná spotreba energie v 1260 bytoch na ploche 75-tisíc m² dosiahla 14.9 kWh/(m²a). A to už sú parametre pasívneho štandardu. Keď odborníci porovnali úspory energie bytu z Bahnstadtu s bežnými bytmi s centrálnym vykurovaním, dospeli k pozoruhodnému údaju. Pasívny byt ušetril svojmu majiteľovi až 80 percent energie na teplo. „Náš plán bol vypracovaný dokonale. To znamená, že v dlhodobom horizonte budú obyvatelia Bahnstadtu do značnej miery chránení pred rastúcimi cenami energií," reagoval na dobré správy z prvého monitoringu primátor Heidelbergu Eckart Würzner. Pochválil sa, že aj malé dodatočné požiadavky na vykurovanie sú klimaticky neutrálne, pretože  ich poskytuje nová kogeneračná elektráreň Stadtwerke Heidelberg na drevo a biomasu. Bahnstadt tak môže významne prispieť k ochrane klímy. Keď si pred istým časom nemecká spolková ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová prišla obzrieť Bahnstadt, projekt označila za vzorový pre celú krajinu. „Bahnstadt je z hľadiska architektúry a ekológie dobrým príkladom mestského bývania pre celé Nemecko. Poradil si s vysokou hustotou zastavania v bytových domoch do štyroch poschodí, ale napriek tomu zelených, atraktívnych a príjemných pre život.“

 

promenade in der heidelberger bahnstadt foto christian buck   wohnbebauung langer anger ggh c. buck

balkone im wohnquartier in der heidelberger bahnstadt foto mathieu frelet 1   bepflanzung auf der promenade mit wohnbebauung in der heidelberger bahnstadt foto steffen diemer   wasserbecken am langen anger in der heidelberger bahnstadt foto steffen diemer 

 

Štvrti dominuje vedeckovýskumný kampus 

Nová mestská obytná zóna v Heidelbergu za dve miliardy eur je len na skok od hlavnej železničnej stanice a bicyklom sa do centra mesta dá dostať za desať minút. Výborná dostupnosť z nej robí vyhľadávané miesto na bývanie. Byty v tejto štvrti sa predávajú ako teplé rožky. Štatistiky ukazujú, že takmer dve tretiny ľudí žijúcich v Bahnstadte sa prisťahovali z iných miest. Verejnú infraštruktúru, nové cesty, chodníky a už povinné cyklistické cestičky dopĺňa linka električky. Pre relax slúži umelý vodný kanál. Bahnstadt však nie je typická obytná štvrť s oddychovou funkciou. Srdcom lokality je päť a pol hektárový kampus, ktorý prichýlil vedeckovýskumné spoločnosti. Štvrť tak získala rozmer inovatívneho parku so zázemím pre biotechnologické a inovatívne spoločnosti. Novotvoriaci sa areál v meste s preslávenou najstaršou nemeckou univerzitou dá postupne prácu siedmim tisíckam ľudí. Mnohí z nich budú mať do práce na skok z niektorého z novučičkých bytov. Mozgom areálu sú už dnes reprezentatívne kancelárske a laboratórne budovy Skylab pre vedu a high-tech spoločností za 60 miliónov eur. Heidelbergská štvrť ako celosvetovo najväčší projekt pasívneho bývania získal v roku 2014 cenu Passive House Award v kategórii Región. „Bahnstadt je priekopnícky projekt.  Môže slúžiť ako model udržateľného rozvoja miest pre zvyšok sveta. Vytvárame celú štvrť s "nulovými emisiami" s kombináciou mestského rozvoja a ochrany klímy, ktorý bude slúžiť ako príklad pre stavebné projekty v budúcnosti.," reagoval primátor Eckart Würzner na získanie prestížnej ceny.


czernyplatz im bahnstadt einkaufszentrum bild unmassig gmbh

Celková plocha: 116 hektárov

Počet bytových jednotiek (plán): 2 500 bytových jednotiek
Počet obyvateľov (plán): 12 000 ľudí
Tvorba pracovných miest (plán): 7 000
Doba trvania projektu: 2008 až 2022
Prví nasťahovaní obyvatelia:  2012 

Investičný zámer: dve miliardy eur

 

 

 

 

Text: Branislav Koscelník
Foto: Stadt Heidelberg