Príjemný pocit spojený s „pobytom na zemi" závisí od materiálu, z ktorého je koberec vyrobený a jeho mäkkosti.

Podľa dizajnérky Carmen Stallbaumer budú ku kobercom pristupovať rovnako i budúce generácie. Budú ich chápať ako úžasné ostrovy z textílií, znamenajúce návrat sedenia a ležania na zemi. Veď tento zvyk je prirodzený pre veľa národov.

„Koberce podľa mňa patria k bývaniu od jeho počiatku. Najskôr to boli kusy kože položené na podlahe jaskýň. Slúžili na sedenie, spánok či prikrytie sa v chladnom období. Cieľom bolo usporiadanie a formovanie obytného priestoru a zútulnenie domova. Kobercom alebo dekou určenou na piknik si aj dnes v prírode označujeme svoje teritórium. Večnou tematikou, ktorá ma vždy nanovo inšpiruje a zamestnáva je príroda. Intenzívne sa zaoberám asociáciami polí, lúk, vody, kvitnúcich kvetov, trávy, mora a vetra, striedaním sa slnečných a daždivých dní. Rovnako ma zaujíma i kolobeh bytia a odchodov, ktoré sú prirodzenou súčasťou našich životov." hovorí Carmen Stallbaumer.

Podobne ako v prípade iných textílií sa vďaka kobercom cítime byť spojení s konkrétnym miestom (napríklad osuška v nás evokuje kúpeľňu). V rôznych kultúrach sa s nimi spája rozprávanie rozprávkových i pravdivých príbehov, sú v nich zachytené vplyvy a stopy zmien, ktoré sa počas storočí udiali v kmeňoch a národoch. V niektorých sú zašifrované symboly označujúce životné zlomy v osudoch jednotlivcov. Často v sebe nosíme túžbu po nenarušenej prírode a z nej vyplývajúce nadšenie pre život. Koberce by nám mali pripomínať naše skryté túžby, podnecovať nás k snívaniu o poliach, ďalekých moriach či o hrách svetla s tieňom na starobylých kameňoch.

Viac sa dočítate na strane 160 – 163

Text: Veronika Mešková, Ivona Partmanová
Foto: Carmen Stallbaumer, Nani Marquina, Reinkemeier – Rietberg, Karim Rashid

{ppgallery}stories/fotky-k-clankom/emocie_na_podlahe/galeria{/ppgallery}
Tento článok vyšiel v publikácii Top trendy v bývaní 2010