V srdci štvrte Eixample vo Valencii stojí byt z roku 1920, ktorý si prešiel rokmi postupných úprav a stratil časť svojej pôvodnej identity. Architekti však dokázali vrátiť priestoru charakter, kontinuitu aj svetlo. Vytvorili z neho domov, kde sa život odohráva prirodzene, plynulo a s dôrazom na spoločné chvíle. Kuchyňa sa stala nielen centrom dispozície, ale aj symbolickým srdcom celého bývania.
V priebehu desaťročí prišiel byt o mnohé pôvodné prvky, napríklad o ikonické hydraulické dlaždice. Napriek tomu si zachoval pôvodnú štruktúru, ktorá bola komplikovaná, prehnane členená a plná vnútorných miestností bez prirodzeného svetla a vetrania. Majiteľ však túžil byt opäť skutočne obývať. Nešlo len o modernizáciu funkcií, ale o vytvorenie nového charakteru, ktorý by zmenil spôsob, akým sa v priestore žije.

Foto: Adrián Mora Maroto
Domov pre vášnivého kuchára a hostiteľa
Majiteľ je nadšený kuchár a rád hostí priateľov. Predstavoval si domov, v ktorom môže variť, zatiaľ čo priatelia popíjajú víno pri kuchynskej linke, ďalší sa rozprávajú v obývačke a vône, zvuky aj pohľady prirodzene prepájajú jednotlivé priestory. Kuchyňa sa preto musela stať skutočným centrom domu. Zároveň však potreboval, aby bola nočná zóna oddelená a poskytovala dostatok súkromia.

Foto: Adrián Mora Maroto
Nová logika priestoru
Architekti začali tým, že byt prestali vnímať ako súbor miestností a začali ho chápať ako sekvenciu priestorov. Dispozícia bola preorganizovaná do troch funkčných pásiem, pričom kuchyňa sa stala stredobodom, ktorý prepája jednotlivé časti, usmerňuje pohyb a jemne oddeľuje verejnú a súkromnú časť. Prístup do spální je sústredený do jedného bodu, takže nočná zóna sa dá v prípade potreby uzavrieť, no celková plynulosť priestoru zostáva zachovaná.
Valené klenby ako hlavný architektonický motív
Z tejto myšlienky prechodu vznikol najvýraznejší prvok projektu: séria extrudovaných oblúkov, ktoré vytvárajú valené klenby. Tie definujú jednotlivé zóny, sprevádzajú pohyb, nahrádzajú chodby a rozpúšťajú tradičné členenie bytu. Každá klenba má svoju funkciu. Prvá vytvára intímny pracovný kút s knižnicou. Druhá kopíruje dĺžku kuchyne a definuje jej najaktívnejšiu časť, ktorá sa stáva javiskom domáceho života. Tretia smeruje k nočnej zóne a funguje ako distribučná os. Klenby zároveň prehlbujú priestor, zintenzívňujú svetlo a menia akustiku, čím ešte viac zvýrazňujú charakter kuchyne. Dialóg medzi novými klenbami a pôvodným stropom z drevených trámov v obývačke vytvára harmonický kontrast medzi novým a historickým.
![]() |
![]() |
![]() |
Foto: Adrián Mora Maroto
Pokojná a jasná nočná zóna
Nočná časť bytu je riešená s dôrazom na pokoj a jednoduchosť. Nachádza sa tu hlavná spálňa s vlastnou kúpeľňou a hosťovská izba s plnohodnotnou kúpeľňou, pričom obe miestnosti sú orientované do vnútorného dvora. Materiálová kontinuita v tejto časti podporuje pocit jednoty a pokoja.
Presnosť, remeslo a jednotná paleta
Materiálová skladba je úmyselne minimalistická a založená na presnosti. Prirodzený dub na podlahách dopĺňajú pieskové a hlinené tóny na stenách, omietkach a lakovaných povrchoch. Dominantným akcentom je mramor, ktorý sa objavuje v kuchyni aj v hlavnej spálni. Kľúčovým prvkom sú malé porcelánové dlaždice, ktoré sa stali modulom celej geometrie bytu. Steny aj stropy boli navrhnuté tak, aby dlaždice vždy začínali a končili celým kusom. Na stavbe dokonca vzniklo ručné meradlo z dvadsiatich dlaždíc, ktoré nahradilo meter a laser a zabezpečilo absolútnu presnosť. V nočnej zóne tieto dlaždice obkladajú nielen kúpeľne zvnútra, ale aj zvonka, vrátane skríň a otvorených šatníkov. Vytvárajú tak vizuálnu kontinuitu a jasnú identitu projektu.

Foto: Adrián Mora Maroto
Domov, kde kuchyňa nie je len miestnosť, ale spôsob života
Výsledkom je byt, v ktorom kuchyňa zaberá nielen fyzický stred dispozície, ale aj symbolické centrum domáceho života. Pôvodne fragmentovaný priestor sa premenil na plynulý, súvislý a svetlý domov, ktorý rešpektuje históriu budovy a zároveň prináša súčasný spôsob bývania.
Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií: Montoliu Hernandez Studio
Foto: Adrián Mora Maroto


