kancelaria xs pre spoločenské stretnutia modrá pohovka zhromaždisko toptrendy sk

 

 

Odkiaľ sa berú inovácie a skvelé nápady? Ak vám napadajú v kancelárii, pri akej je to príležitosti? Architekti a projektanti uvažujú o kanceláriách a celých budovách, ktoré podporujú vznik nápadov vďaka šťastnej náhode, vďaka maximálnemu využitiu potenciálu náhodných stretnutí.

 

Teória kreativity šťastnej náhody hovorí, že takáto náhoda vedie k nejakému objavu, inovácii, nápadu. Ideálne k niečomu prevratnému. Ako keď geológ príde na zásadný objav vo svojej branži pri náhodnom stretnutí a rozhovore s lekárom. Tento jav sa nazýva aj serendipity efekt, podľa perzskej rozprávky Tri princezné zo Serendipu. Šťastná náhoda však potrebuje prostredie, kde vzniknú náhodné stretnutia a objavy. Ako teda také prostredie vyzerá?

 

 

kancelaria m pre spolocenske stretnutia toptrendy sk

 Foto: The Great Room 

 

 

Budova 20

 

Učebnicový príklad prostredia plného šťastných náhod je Budova 20 americkej univerzity Massachusetts Institute of Technology (MIT). Bola postavená počas 2. svetovej vojny, v roku 1943. Mala slúžiť len dočasne, päť rokov, ale napokon ju zbúrali až v roku 1998.Kancelárska budova poskytla útočisko pre mnoho pracovníkov pre výskum vtedy populárnej jadrovej vedy. Neskôr si v nej našiel miesto každý, kto sa už akosi nikam inam v kampuse MIT nevošiel. Napriek mizernej ventilácii a tmavým chodbám vykazovala Budova 20 pozoruhodné výsledky pri kultivácii ako prelomových myšlienok, tak aj firiem. Nepatrila žiadnej konkrétnej fakulte, katedre ani stredisku. Budova 20 sa stala interdisciplinárnym výskumným centrom, stretávali sa tu náhodne jadroví fyzici aj študenti  lingvistiky filozofa Noama Chomského. Sídlil tu výrobca audiotechniky BoseAcoustic, ale aj IT firma Digital Equipment Corporation. Stewart Brand v knihe Ako sa budovy učia (How Buildings Learn) píše, že kúzlo Budovy 20 spočíva v rovnováhe prostredia medzi poriadkom a chaosom. Budova bola navrhnutá tak, aby bolo možné veľmi jednoducho rekonfigurovať jej vnútorné usporiadanie povedzme strhnutím steny či vyrazením diery do stropu. Napríklad Jerrold Zacharias, človek, ktorý pracoval na Projekte Manhattan a vyrobil prvé  atómové hodiny na svete, prebúral tri poschodia, aby tam umiestnil valec pre svoj pokusný prístroj.

 

 

kancelaria pre spoločenské stretnutia modrá pohovka zhromaždisko toptrendy sk

 Foto: Tim Durrant

 

Behaviorálna architektúra a urbanizmus

 

Moderné je vytvárať „áčkové“ kancelárie s kultúrou začínajúcich spoločností, atmosférou dynamického coworkingu. Ak je dizajn priestorov zrealizovaný inteligentne, tak sa preukázateľne zvýši produktivita. Ben Waber Allen vo svojom výskume skúmal, ako vplyv má kancelársky priestor na množstvo kontaktov vznikajúcich medzi zamestnancami. Práve interakcie medzi ľuďmi z rôznych oddelení a projektov, ktoré by v bežných kanceláriách alebo tradičných open space nikdy nevznikli, sú základom pre nové nápady. Psychológovia Leon Festinger a Stanley Schachter a sociológ Kurt Back skúmali, ako sa vytvárajú priateľstvá. Nebolo prekvapením zistenie, že základom je fyzický priestor. Pravdepodobnosť vytvorenia priateľstva vzniká na základe krátkeho, hoci aj pasívneho kontaktu, napríklad po ceste domov, stretnutím na chodbe, na schodoch či vo výťahu. Jednoducho ľudia, susedia, ktorí sa denno-denne stretávajú, majú sklon sa skôr či neskôr spriateliť. Svoj objav nazvali propinquity efekt a mimochodom základný výskum prebiehal apartmánoch Westgate na kampusu MIT v Massachusetts.

 

 

kancelaria m pre spolocenske stretnutia ultramoderna kancelaria toptrendy sk

Foto:  Bahr Al-Alum Karim

 

Bellove laboratóriá, Budova 99

 

Bellove laboratóriá v New Jersey boli aj na základe vyššie uvedených skúseností a výskumov zámerne postavané tak, aby podnecovali interakciu medzi rôznymi tímami vedcov a inžinierov. Mervin Joe Kelly (1895 - 1971), americký fyzik a riaditeľ Bellových laboratórií, prepojil priestor do jednej súvislej dispozície dlhými chodbami. Prejsť týmito chodbami bez toho, aby človek „nenarazil“ na rozptýlenie, nápady a niekoľko známych tvári, bolo takmer nemožné. Kelly tiež zámerne do firmy „dostal“ množstvo najnadanejších mozgov na Zemi. A výsledok? V období tesne po II. svetovej vojne tu vznikli napríklad prvý solárny článok, laser, komunikačný satelit či tranzistor a miestni astronómovia získali Nobelovu cenu za empirické overenie teórie veľkého tresku.

 

 

kancelaria pre spolocenske stretnutia barový stôl barové stoličky coworkingový priestor toptrendy sk

 Foto: Spacecrafting

 

V roku 2007 otvoril Microsoft v Redmonde v štáte Washington sídlo svojej výskumnej divízie. Budova 99 sa svojou modularitou a flexibilitou podobá na Budovu 20. Na väčšinu stien je možné písať zmazateľnou fixkou. Tradičnú kuchynku nahradila „spoločenská stanica“, kde sa zamestnanci stretávajú, vymieňajú si nápady alebo sa len tak neformálne rozprávajú. Klasické kancelárie, spoločné priestory sú napojené na spoločné chodby a schodištia tak, aby zamestnanci pri ich využívaníboli „postrčení“, ba až „donútení“stretávať sa, zhovárať sa, zdieľať a vzájomne interagovať.

 

 

 

Prečítajte si aj ďalšie časti seriálu Office Now

Office Now 3: Za dverami riaditeľa firmy

Office Now 2: Sály ako stvorené pre firemné školenie

Office Now 1: Veľký briefing v malej zasadačke

 

 

Teória kreativity šťastnej náhody ovplyvňuje architektúru administratívnych budov. Jej prínosy využívajú  alebo plánujú využívať firmy ako Telenor, AT&T, Amazon, Yahoo, ING Direct, Zappos, Facebook či Samsung. Uvedomujú si, že voľný a spoločný kancelársky priestor nie sú zbytočným nákladom na plochu, ale užitočným nástrojom pre stretávanie sa, zvyšovanie výkonnosti ľudí a vytváranie nových nápadov a inovácií.

 

 

 

Zdroj: Kancelarie.sk,

Ilustračné fotografie: Pixabay.com