V projektoch Valeria Olgiatiho je odjakživa viditeľná poetika priestoru. Čo charakterizuje aj interiér butiku Céline, je dvojitý prístup tohto švajčiarskeho architekta. Do popredia vystupuje premyslená, funkcionalistická idea, ktorá je podporená obozretnosťou a zodpovednosťou smerom k udržateľnosti stavby. No ešte naliehavejšie pôsobí výber stavebných prvkov.
Olgiati je názoru, že budova by si mala zachovať bezpríznakovosť mimo akéhokoľvek časového obdobia. Dvojpodlažný retailový priestor predajne s luxusným módnym tovarom toto mienenie podporuje. Návrh vznikol pred dvomi rokmi v lete. Odvážny nápad vytvoriť predajňu s použitím betónu a mramoru a menších detailov z bronzu, sa začal realizovať o rok neskôr. K otvoreniu predajne však došlo až teraz. A akokoľvek poeticky pôsobí na návštevníka svojím stvárnením, butik je riešený racionálne, úsporne, s veľkorysým množstvom negatívneho priestoru. Prázdnota, ako jedna z príznačných vlastností luxusných butikov, prispieva k tomu, aby každá súčasť ponúkaného sortimentu vynikla vo svojom vlastnom prostredí. Zároveň tým vzbudzuje dojem vzácnosti. Pokiaľ hovoríme o interiérovom prevedení, ktoré pochádza z alpského štúdia Valeria Olgiatiho, je priam isté, že s týmito poznatkami sa pracovalo pri vytváraní ideového plánu, kladúc zreteľ na ich dôležitosť.
Foto: Valerio Olgiati/Mikael Olsson
Dokonca aj samotný architekt sa vyjadruje smerom k tomuto interiéru v termínoch čohosi neuchopiteľného, spočívajúceho v predstavivosti, keď hovorí: "virtuálny svet tu koexistuje popri hmotnom a viditeľnom," a podobne pokračuje pri objasňovaní formálneho stvárnenia a dynamiky priestorov vnútri butiku: "pre mňa je to skôr stan ako butik; tu sa dá vnútro časopriestoru predstavovať." Pod časopriestorom myslí Olgiati určité univerzum, ktoré je založené na abstraktoch ako sloboda, luxus, elegancia, vznešenosť. Táto filozofická metodika mu umožňuje voliť logickym spôsobom nielen materiály, ale aj povrchy a farby. V porovnaní s inými projektmi totiž Céline upútava povrchovým prevedením v brazílskom mramore pinta verde so zelonomodrými žilami.
Foto: Valerio Olgiati/Mikael Olsson
Vo filozofii tohto švajčiarskeho architekta je nepopierateľná škola modernistov. Čo však zostáva hlboko zakorenené v jeho portfóliu, je chápanie dôležitosti určitej anonymity. Lenže Olgiati k nej nepristupuje chladne, naopak - dáva každému návštevníkovi jeho priestorov príležitosť vyplniť ju vlastnými predstavami a názormi. Možno vďaka tomu je butik v Miami pôsobivou hrou s imagináciou o svete nedostupnosti, symbolizovanom nebom.
Foto: Valerio Olgiati/Mikael Olsson
Ani betónové piliere, čnejúce sa od základov po strop na druhom podlaží, nenarúšajú ikonografický koncept nebeského sveta. Posvätne vystupujúce pylóny tu surrealisticky prepichujú strop na prízemí, zatiaľčo sa na druhom podlaží čnejú zo zeme pyramídy, slúžiace ako predajné pontóny. Pri komplexnom pohľade začína byť pochopiteľné, prečo sa k tomuto butiku upiera toľko očí. Predajná prevádzka získava hodnoty kultúrnej inštitúcie, metaforu svätostánku a aj napriek tomu si po celý čas zachováva svoju primárnu funkciu.
Viac trendov
Počas NYFW otvorili concept store 10 Corso Como
Top inšpiratívne novinky z Paris design week
