Dopijete džús a v tej chvíli začne obal, v ktorom bol nápoj zabalený, žiť úplne novým životom. Kartónové škatule, kuchynské utierky, toaletný papier, či obaly na vajíčka sú výrobky, pri ktorých sme si už zvykli, že pochádzajú z recyklácie.

No viete si predstaviť stavebnú dosku alebo panel vhodný na výstavbu priečok i obvodových stien budov, ktorého základom je obyčajný „tetrapak“? Alebo že zrecyklované časti nápojových obalov možno využiť na produkciu energie, syntetického oleja alebo hliníkových výrobkov?

Nápojové kartóny z džúsov, mlieka či vína sú aj po použití cenným materiálom. Nechať ho nevyužitý v komunálnom odpade je veľká škoda. Obsahuje viac ako 70% papiera, asi 20% polyetylénu a približne 5% hliníka. Všetko sa dá opätovne využiť ako surovina na ďalšie použitie. Na svete je asi stovka papierni, ktoré sa zaoberajú spracovaním použitých nápojových obalov. Najbližšie v poľských Wadowiciach. Proces recyklácie nápojových kartónov je pomerne jednoduchý a efektívny. Máčaním vo vode sa oddelí kartón od plastu a hliníka. Papierová časť, ktorej je v obale väčšina, sa využije na výrobu papierenských a hygienických výrobkov. Získaný hliník sa zase stlačí do brikiet a slúži ako surovina pre ďalšie spracovanie. Vedľajším produktom recyklácie je metán a bután, ktorý sa dá využiť na energetické účely.

Bratislava a Košice zaostávajú

S triedením nápojových kartónov sa v Európe začalo v deväťdesiatych rokoch. Kým ešte v roku 1992 sa záujem o recykláciu blížil k nule, o dva roky neskôr nastal výrazný skok a úroveň zhodnotenia narástla až takmer k 100-tisíc tonám. Od vtedy sa miera recyklácie každoročne zvyšuje. V roku 2014 dosiahla na starom kontinente 420-tisíc ton. Znamená to, že štáty Európskej dvadsaťosmičky spolu s Nórskom a Švajčiarskom dávajú druhú šancu až 43 percentám všetkých nápojových obalov. Na Slovensku sa každý deň predá poldruha milióna nápojov v takzvaných viacvrstvových kombinovaných obaloch. Aliancia pre nápojové kartóny a životné prostredie odhaduje, že v slovenských podmienkach sa podarí zhodnotiť až približne 40% nápojových obalov, čo je aj na európske pomery veľmi dobrý výsledok. Lídrami v recyklácii obalov sú Belgicko, Nemecko a Luxembursko s viac ako 70-percentnou mierou recyklácie kartónových obalov. Takmer polovica Slovákov nápojové kartóny netriedi vôbec. Najhoršie výsledky má Bratislavský, Košický a Trenčiansky kraj. Prvenstvo v triedení nápojových kartónov si drží Žilinský kraj, kde viac ako polovica z obyvateľov poctivo triedi. Za ním nasleduje Trnavský a Prešovský kraj.

Rozbeh zabezpečovali školy

Slovenský maloobchod uvedie na trh každý rok asi 9-tisíc až 12-tisíc ton nápojových obalov. Za dobrými číslami v miere triedenia je už od deväťdesiatych rokov systematická práca so žiakmi v projekte nazvanom EKOPAKY. V pozadí iniciatívy je Slovenská agentúra životného prostredia a jediný slovenský spracovateľ nápojových obalov spoločnosť Kuruc - Company. V súčasnosti už projekt triedenia zahŕňa 800 materských a základných škôl. Žiaci sú schopní dodať ročne asi 1500 až 1600 ton vytriedených nápojových kartónov. Úplne prvou lastovičkou, na ktorej sa ešte v deväťdesiatych rokoch otestoval záujem žiakov o separáciu, bola škola vo Veľkých Lovciach. V priebehu jediného roka boli jej žiaci schopní dodať tri a pol tony obalov.
foto: girl_twa Školské zariadenia predstavujú pre šurianskeho spracovateľa odpadu iba polovičný zdroj. Výrobca stavebných dosiek získava ďalšiu polovicu zo separačných liniek miest a obcí. Medzi prvými organizáciami z oblasti samosprávy, ktoré rozbehli spoluprácu s Kuruc - Company, bolo už od roku 2004 Združenie obcí pre trvalo udržateľné nakladanie s komunálnymi odpadmi združujúce 26 obcí južného Slovenska. „Máme tú výhodu, že sme osem kilometrov vzdialení od spracovateľa. Začali sme zbierať obaly cez základné školy a tak sme rozprúdili zber. Pre nás je spolupráca zaujímavá, pretože tvorí 30 percent z objemu komunálneho odpadu v našom regióne,“ odhaduje Iveta Markusková zo združenia. Podotýka, že cez takéto projekty motivujú obyvateľov k triedeniu. „Ľudia na tomto príklade vidia koncovku, vidia, ako je využitý materiál, ktorý zbierajú a mnohí z regiónu používajú stavebné dosky zo separovaných obalov. My sme si zveľadili priestory zberného dvora a administratívnu i prevádzkovú budovu, ktorú sme zateplili týmto produktom,“ vysvetľuje Markusková.

Unikátny príklad zo Slovenska

Firma trojice bratov Kuruczovcov z Veľkých Loviec si počas takmer troch desiatok rokov svojej existencie prešla mnohým. „Začínali sme ako oprava elektrospotrebičov, prevíjanie elektromotorov. Neskôr sme mali zámočnícke práce, opravovali sme 1100 litrové kontajnery pre celé Československo, dva až tri tisíc kusov ročne. Mali sme autodopravu, obsluhovali Juhocukor Dunajská Streda a zamestnávali asi 80 zamestnancov. Ako prví na Slovensku sme vlastnili briketovací stroj, krásna mašina zo Švajčiarska,“ vracia sa ku kľukatej podnikateľskej ceste konateľ spoločnosti František Kurucz. Výhybka smerom k ekologickej výrobe prišla úplnou náhodou. Ponuku na spoluprácu dostali od najväčšieho producenta potravinových obalov na svete. „Firma Tetra Pak, ktorá vtedy ešte mala závod na Slovensku, nám ponúkla technologický odpad na spracovávanie do podoby brikiet. Vtedy sme si povedali, že skúsme z tohto materiálu urobiť aj stavebnú dosku. Prvú dosku sme upiekli doma v trúbe, doslova medzi koláčmi. Dodnes ju má naša účtovníčka uloženú,“ objasňuje vzrušujúce začiatky František Kurucz. Vtedy sa v neveľkej firme začala posadnutosť ekologickými materiálmi. Dosky z viacvrstvových kombinovaných materiálov sa vyrábajú suchým spôsobom tak, že zariadenie rozdrví a a za vysokej teploty a tlaku vytvorí kompaktný materiál. Ten je veľmi ľahký, ohybný a ľahko spracovateľný. Pre zlepšenie požiarnych vlastností pridávajú Kuruczovci do výsledného produktu prídavok na báze silikátov.

Zmontované za jediný deň

Patentovo chránená technológia Made in Slovakia, ktorou sa nápojové obaly premenia na stavebné dosky, prináša podľa porovnávacích štúdií odborníkov za nízku cenu vynikajúce úžitkové vlastnosti a trvácnosť. František Kurucz po rokoch skúseností s predajom dosky TETRA K tvrdí, že využitie majú tak pri výstavbe jednoduchých hospodárskych budov, garáží, ľahkých vnútorných priečok v domoch i vo výrobných halách. Na povrch dosky je možné pomocou sklotextilnej mriežky nanášať omietky a natierať ich maliarskymi farbami. „Štandardne vyrábame dva druhy – základnú a zvukovoizolačnú dosku, ale pre zákazníka dokážeme pripraviť dosku podľa jeho požiadaviek. Vieme ju naladiť na lepšie požiarne vlastnosti. Používa sa pri šalovaní, keďže je ohybná, dajú sa z nej robiť klenby ako na Bratislavskom hrade. Používali sa pri výstavbe väčšiny obchodných centier ako zakrytie už dokončenej podlahy v čase, keď ešte na stavbe prebiehajú stavebné práce. Používa sa ako spodná vrstva pod sadrokartón, ktorý je krehký, ale aj samostatne ako priečka.“

V dielňach spoločnosti v Šuranoch však z dosiek pripravujú aj panely. Ľahký panel urýchľuje výstavbu, dokáže šesťdesiat minút odolávať požiaru a zabezpečí zvukovú izoláciu. Pri dvanásťcentimetrovej hrúbke panelová priečka zvukovo oddelí dve miestnosti rovnako ako 20 centimetrov hrubá murovaná stena. „Medzi dve dosky striekame PUR penu. Panely robíme presne na mieru zákazníka. Môžete na to pokladať obkladačky, urobiť si priečku v záchode alebo kúpeľni,“ vysvetľuje František Kurucz, ktorý odolnosť panela testuje na vlastnom dome. Tvrdí, že po celej Európe už stoja stovky domov doslova z nápojových obalov. „Vyrobí sa z dosiek panel, zmontujeme to tu v dielni a žeriavom to umiestnime na stavbe,“ tvrdí František Kurucz a ukazuje na hrubú stavbu budúceho ubytovacieho zariadenia v Podhájskej, ktorú zmontovali na betónovom podklade za jediný deň.

Text: Branislav Koscelník
foto: Branislav Koscelník, Tetra Pak