8. 6. 2016

Stavať z prírodných materiálov, používať miestne a recyklovateľné zdroje, bývať kvalitne a zdravo. Ekologické staviteľstvo zažíva renesanciu. Nevymyslelo však nič nové. Iba sa vracia ku koreňom. Človek tisícročia používal pri svojich stavebných pokusoch len to, čo mal v dosahu a čo dostal od prírody. História preverila vlastnosti mnohých materiálov. Niektoré pretrvali veky a uplatňujú sa dodnes. 

Kameň 

Zem je pokrytá množstvom rôznych hornín, z ktorých sa dá vybudovať kamenné kráľovstvo.  Len na starom kontinente sa ťaží asi 500 rôznych druhov kameňa.  Kameň je pevný, pretrvá veky a poskytuje ochranu a bezpečnosť. Je však ťažký a nie je jednoduché s ním manipulovať. Aj preto sa kamenné stavby dostávajú na scénu neskôr ako hlinené alebo drevené. Výstavba náročných diel ako sú napríklad hrobky panovníkov alebo megalitické stavby typu Stonehenge už vyžadovala dokonalú organizáciu práce. Ešte ani dnes však celkom nevymizli z povrchu zemského pozostatky kruhových obydlí z doby kamennej a mladšej doby bronzovej. Vekmi overenú trvácnosť majú egyptské a aztécke pyramídy, stavby starogréckej a rímskej antickej epochy. Kameň dominoval v románskom i gotickom staviteľstve. Má vysokú pevnosť v tlaku, ale zle odoláva otrasom. Slabá izolačná schopnosť ho posúva na okraj záujmu. V súčasnosti má kameň prevažne dekoratívnu funkciu.

Ľad a sneh 

Sneh a príležitostne i ľad používajú kanadskí Inuití a grónski Eskimáci na výstavbu sezónnych obydlí. Iglu sa stavia z blokov navrstvených na seba. Pôvodní obyvatelia arktických oblastí ich vedia postaviť do polhodiny. Do snehového obydlia sa vstupuje predlženou predsieňou, ktorá zabraňuje prístupu chladného vzduchu. To zabezpečuje vo vnútri znesiteľnú teplotu nad bodom mrazu. V obytnej miestnosti môžu byť dokonca nainštalované okná z ľadu. Podobnému účelu slúži quinzee. Kým iglu sa vyrába z blokov z tvrdého snehu, quinzee je prístrešok z nakopeného snehu, do ktorého sa urobí otvor. Má len dočasnú funkciu a väčšinou slúži na prežitie v nevhodných klimatických podmienkach. 

Bambus

Ide o prekvapujúco silný, ale pritom pružný materiál. A keďže rastie pomerne rýchlo, dokonca aj o meter za deň, nie je oň núdza a je lacný. V ázijských krajinách sa bambus používa nielen na montovanie obydlí, ale napríklad aj mostov a lešení. Bambus z tropických oblastí sa na indonézskom ostrove Bali presadzuje aj ako alternatíva tradičného staviteľstva. Z tejto vďačnej plodiny už vyrástli celé dediny, školy a fabriky. Správne ošetrený bambus je nepriateľský k termitom. Mimoriadne silné bambusové tyče sú schopné odolávať hurikánom a zemetraseniam. Dutý materiál má dvojnásobnú pevnosť ako betón. S týmto stavebným materiálom majú svoje skúsenosti aj v Kolumbii, Vietname, Číne a v mnohým ďalších krajinách. 

Hlina 

Po bambuse je druhým najrozšírenejším stavebným materiálom. Je ľahko dostupný, preto sa niet čo čudovať, že takmer tretina svetovej populácie žije v hlinených stavbách, väčšina z nich v rozvojových krajinách. Hlina dobre udržiava teplotu a reguluje vlhkosť. V minulosti sa budovali celé steny z hliny a blata. Ďalšou stavebnou alternatívou je postupné vrstvenie vysušených nepálených tehál. Hlinené domy sa stavali po stáročia v celej Európe, Ázii, v Amerike i ostatných kútoch sveta. Najstaršie hlinené stavby objavili archeológovia v Jerichu a ich vek odhadli na 10-tisíc rokov. Impozantné sú celé hlinené mestá v Jemene. Hlinu poznali aj Indiáni v Peru a Chile, ktorých obydlia prežili až do dnešných dní. 

Slama

Je jej všade dostatok. Slama z obilia alebo ryže sa ako stavebný materiál používa už tisícročia. Slamené domy si naši predchodcovia stavali na africkom kontinente ešte v staršej dobe kamennej. Silným impulzom pre slamené staviteľstvo bol vynález zariadenia na mechanické lisovanie slamy do balíkov v 19. storočí. Stavby zo slamy využívajú balíky buď ako základný konštrukčný prvok, alebo ako účinnú izoláciu. Jednoduchá dostupnosť, cena a schopnosť izolovať robí z tejto obnoviteľnej suroviny stále celosvetovo rozšírený a obľúbený materiál. Slama sa osvedčila už nielen pri budovaní pasívnych domov, ale dokonca luxusných nehnuteľností i hotela. 

Drevo

Drevo vhodné na ďalšie spracovanie rastie asi na tretine planéty. Toto rozšírenie z neho robí jeden z najpoužívanejších materiálov v stavebníctve i nábytkárstve. Oproti iným obnoviteľným surovinám má jednu veľkú prednosť. Môže sa používať ako nosná konštrukcia až do výšky šiestich poschodí. Znalosť spracovania dreva a zhotovovania drevených konštrukcií sa vyvíjala spolu so snahou človeka o lepšie bývanie. Drevo si našlo cestu v architektúre Japonska už pred tisíckami rokov. Postupne sa rozšírilo všade tam, kde je dostatok vhodnej suroviny - do Číny, severnej i strednej Európy a odtiaľ do Ruska. Najstaršia drevená stavba na Slovensku stojí už vyše polstoročie. Je ňou gotický rímsko-katolícky kostolík sv. Františka z Assisi v obci Hervartov v okrese Bardejov.

Text: Branislav Koscelník
Foto: Pixabay