uvodna

Hlina je najprispôsobivejší stavebný materiál. Aj preto si ju ľudia začínajú všímať ako alternatívu nielen pri rekonštrukciách, ale už aj v novostavbách. Stano Prorok ovláda ojedinelé remeslo. Je hlinár a patrí k skupine popularizátorov ekologického a prírodného staviteľstva.

8. 6. 2016

Hlina je najprispôsobivejší stavebný materiál. Aj preto si ju ľudia začínajú všímať ako alternatívu nielen pri rekonštrukciách, ale už aj v novostavbách. Stano Prorok ovláda ojedinelé remeslo. Je hlinár a patrí k skupine popularizátorov ekologického a prírodného staviteľstva.Povzbudzuje ľudí, ktorí hľadajú odvahu postaviť dom vlastnými rukami z miestnych zdrojov, aby spojili skúseností predkov so súčasnými znalosťami o materiáloch. Pol roka experimentoval s hlinou, kým sa rozhodol takúto podlahu položiť vo vlastnom dome. Tvrdí, že s pribúdajúcimi informáciami o tom, že hlinená podlaha nemusí byť len „udupané blato“, začína spoločnosť prijímať aj túto prírodnú a ekologickú alternatívu. Upozorňuje však, že hlinenej podlahe sa treba venovať a úplne bez údržby to nepôjde. 

Kupola interier

Kedy je pre stavebníka výhodná voľba hlinenej podlahy?

Pokiaľ má stavebník v pláne podlahové vykurovanie a hľadá alternatívu k bežným podlahovým krytinám vhodným na podlahové kúrenie, alebo vtedy, keď je limitovaný hrúbkou nášľapnej vrstvy (pri hline stačí len pár milimetrov). Ďalší faktor pri rozhodovaní je pocit. Hlinená podlaha má čisto prírodné zloženie, je možné ju vyrobiť z toho, „čo dvor dal“, čiže ide o lokálne zdroje, má takmer neobmedzené množstvo farebných variácií a vždy pôsobí príjemne na oko i na dotyk.

Ecococon10

Hlina sa len pomaly vracia do našich domov. Ako tento materiál korešponduje so súčasnými požiadavkami na komfort bývania?

Najprv by som rozdelil hlinené podlahy na tradičné a súčasné. Tradičná podlaha je z ubíjanej čerstvo nakopanej hliny. To je tá, ktorú môžeme vidieť v skanzenoch alebo v starých domoch a stodolách. V dnešnej dobe však máme vyššie nároky na vzhľad, údržbu a šetrenie energie. A teda, aby vyhovovala súčasným štandardom a potrebám, môže byť čerstvo nakopaná hlina (zbavená väčších kameňov a organických častí) ubíjaná na vhodnú vrstvu penového skla (15 až 50 centimetrov), ktoré slúži ako tepelná vrstva a zároveň ako hydroizolácia. Pokiaľ chceme mať podlahové vykurovanie, inštaláciu zalejeme do hlineného poteru. Potom použijeme ako ďalšiu - nášľapnú vrstvu - hlinu s jemným pieskom, ktorá po správnom ošetrení získa vodeodolnosť a oteruvzdornosť. Ako nášľapnú vrstvu možno použiť hlinu aj na betónové potery s podlahovým, alebo bez podlahového vykurovania. Podľa druhu stavby treba zvážiť, či je vhodné použiť hlinu na podlahy a ak áno, tak ktorú zo spomínaných možností a podľa toho treba zvoliť aj zloženie materiálu a hrúbku.


Aký je technologický postup pri príprave hlinenej podlahy?

V prípade ubíjanej podlahy treba nakopať ílovú zem. Musí mať prirodzenú zemnú vlhkosť, nesmie byť ani suchá, drobivá, ani blato. Treba z nej povyberať kamene väčšie ako tretina budúcej hrúbky podlahy, organické časti, hlavne korene a drobné živočíchy, napríklad dážďovky, navoziť do stavby, vyrobiť si mlat na ubíjanie (z kovu alebo z dreva) a ubíjať, kým sa hlina pod nástrojom neprestane „uhýbať“. V prípade hlineného poteru zmiešame hlinenú kašu s pieskom a štrkom. Zmes rovnomerne roztiahneme po ploche a zrovnáme do roviny. V ďalšom kroku použijeme jemnejšiu zmes, ktorú nanesieme hladidlom. V prípade, že chceme dosiahnuť úplne lesklý povrch, treba do poslednej vrstvy zapracovať čistý íl a vyleštiť. Táto technika však vyžaduje určitú zručnosť a skúsenosti s hlinou. Nakoniec podlahu napustíme prírodným olejom. Po vyschnutí máme podlahu dostatočne odolnú voči vode, a aby sme získali vyššiu oteruvzdornosť, aplikujeme tvrdý voskový olej na drevené podlahy.


Hlinená podlaha si vyžaduje aj starostlivosť, časté úpravy a údržbu. Akú máte s skúsenosť s praktickým používaním hlinenej podlahy?

Keď sme pred pár rokmi doma zvažovali, čo na podlahu s podlahovým kúrením, tak po zavrhnutí dlažby a plávajúcej podlahy nám zostalo len drevo, ktoré je dosť drahé. V tom čase som sa už intenzívne venoval hlineným omietkam, a tak sme začali experimentovať. Informácií bolo vtedy aj na internete málo – takmer nič, alebo len z histórie. Pol roka som skúšal rôzne pomery rôznych zmesí a povrchov, až som našiel ten najvhodnejší pomer jednotlivých komponentov a spôsob aplikácie. Tretí rok máme doma hlinené podlahy, dokonca aj v kúpeľni, takže môžem ponúknuť skúsenosti z vlastnej praxe. Hlinená podlaha je vodeodolná, oteruvzdorná, dobre sa udržiava, v kombinácii s podlahovým vykurovaním je veľmi príjemná, pôsobí mäkkým a príjemným dojmom na pohľad aj na dotyk, dá sa prispôsobiť rôznym tvarom (napríklad schody kompaktné s podlahou). Ako každý materiál má aj hlina v podlahe svoje slabosti. Hlina na podlahe je mäkšia ako napríklad dlažba, čo sa prejavuje tak, že v miestach, kde bodovo pôsobí väčšia váha (skrine na nožičkách, pohovky na nožičkách), sa vytvoria drobné priehlbinky. Najskúsenejším „testovačom“ je môj malý syn, ktorý testoval podlahu na vrypy kladivkami, trianglom a rôznymi inými kovovými predmetmi. Tak som mohol vyskúšať, ako sa pri takej záťaži podlaha správa. Na miestach, kde sa „vylupol“ kus materiálu, som jamku vyplnil tou istou zmesou, napustil olejom, navoskoval a je to opäť takmer v pôvodnom stave, čiže prípadné opravy sú nenáročné. Treba si dávať pozor na agresívne odmasťovacie prostriedky. Ak sa aj stane, že sa dostanú na podlahu a vytvoria matný fľak, treba toto miesto opäť napustiť tvrdým voskovým olejom. Hlinená podlaha nie je vhodná do priestorov, kde často chodíme v obuvi z vonku. Drobné kamienky v podrážkach spôsobujú ryhy. Takisto vo väčšine prípadov nie je vhodná do exteriéru – závisí to však od konkrétnej situácie.

hobiti dom IV     podlaha a schody2     podlaha tradicna  

 

Existujú nejaké "finty" od starých rodičov, ktoré pomôžu udržiavať takúto podlahu?

Naši starí rodičia hlinenú podlahu udržiavali tak, že ju pokropili vodou, aby íl napučal a znova sa zlepil a tým sa z nej prestalo prášiť. Toto robili celkom často. My podlahu udržiavame tak, ako drevenú podlahu napustenú voskovým olejom. Čiže keď vidím, že na najnamáhanejších miestach je matnejšia, prípadne sú vidno drobné povrchové ryhy, pretriem ju opäť voskovým olejom. Inak nevyžaduje žiadne špeciálne zaobchádzanie. Umývanie „namokro“ zvláda bez akýchkoľvek následkov.

 

Text: Branislav Koscelník
Foto: Stano Prorok, Ecococon, Bjorn Kierulf - Archív CREATERRA, OZ Sosna