Nastáva posun. V myslení spoločnosti, spôsobe života, aj v prístupe k veciam, ktoré nás obklopujú. Opäť nachádzame trvalé hodnoty, ktoré reprezentujú aj tradičné remeslá. Aká bola ich cesta a čo spôsobilo ich opätovný rozmach?
Nevyhnutnosť mierneho spomaľovania životného tempa, pričom ešte viac zatiahla brzdu pandémia, spôsobila, že sme mnohé prehodnotili. Viac pozornosti venujeme ekologickejšiemu prístupu, udržateľnosti. S tým úzko súvisí aj kvalita a autenticita všetkého, čo je našou súčasťou. Uvedomelosť sa prejavuje aj v tendencii vracať sa k svojim koreňom a nachádzať riešenia overené dávnymi predkami. Jedným z takých odkazov sú aj tradičné remeslá. Ich vývoj išiel až do polovice 20. storočia podobnou cestou ako vo zvyšku Európy. Jediným podstatným rozdielom bola prevaha ručnej výroby oproti strojovej (až do polovice 20. storočia). V západnej Európe je už od konca 18. storočia badateľný prechod k továrenskej produkcii aj vo sfére tradičných remesiel, najmä v oblasti textilu, zatiaľ čo u nás trend ručnej výroby trval. V roku 1945 naň nadviazalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby – ÚĽUV. Myšlienka štátom riadenej organizácie podporujúcej domácu výrobu a tradičné remeslá bola iniciatívou pražského sociálnodemokratického ekonóma Theodora Pistoriusa, ktorý sa už pred vojnou inšpiroval podobným modelom fungujúcim v Škandinávii. Spolupráca výrobcov s výtvarníkmi ÚĽUV čoskoro nadobudla veľmi silný obsah a výrobcovia postupne získali aj kvalitné výtvarné vedenie.
V prvej časti trojdielneho seriálu si predstavíme Branislava Hrebíka, ktorý je umeleckým stolárom a rezbárom.
Branislav Hrebík, remeselný stolár, tokár a rezbár
Spolupodieľal sa na projekte „Na kolene / Makeshift“ za podpory Fondu na podporu umenia a ÚĽUV-u, s ktorým tiež spolupracoval. Od roku 2003 pôsobil ako výrobca v remeselnej skupine rezbárstvo a tokárstvo. S ilustrátorom Matúšom Maťátkom realizovali prenos tlačenej grafiky na drevo, pracuje ako uznávaný reštaurátor nábytku a má vlastnú stolársku dielňu.
„Stoly sa zospodu bežne nefotia, sú nezaujímavé a nudné. Chcel som to inak. Keď som ho vyrábal, kolegovia sa ma pýtali, načo sa s tým takto detailne zaoberať, vraj to nikto neuvidí! Vravím, predsa deti! Veď tie sú v jednom kuse pod stolom, tak nech sa majú na čo pozerať,“ hovorí autor Branislav Hrebík.
Hojdačka pre dieťa z jaseňa. Boli vyrobené len tri prototypy. Dielo je autorovým mementom na dieľňu Petra Heista, odkaz Waldorfu vpocta remeslu. Branislav Hrebík
Národný poklad
„Na Slovensku máme niekoľko unikátnych remesiel vychádzajúcich z našej národnej identity. Patrí medzi ne napríklad paličkovaná čipka, drotárstvo alebo modrotlač. Tieto remeslá sú zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Prirodzene, prechádzali vývojom aj v iných krajinách, no pre každú z nich sú typické iné vzory alebo technologické postupy. Receptúry boli starostlivo odovzdávané z generácie na generáciu a uchovali sa až dodnes. S ohľadom na fakt, že modrotlači sa dnes venujú na Slovensku len dve dielne, je takmer kriticky dôležité ich dedičstvo zachovávať. Patria medzi ne napríklad aj ich unikátne, ručne vyrobené vzorkovníky,“ hovorí Kristína Šipulová z platformy Kanava, ktorá sa zaoberá pôvodom remesla a jeho významom v súčasnosti. V oblasti bývania a bytových doplnkov sa uplatnili okrem textilných techník aj keramika, košikárstvo, kováčstvo, sklárstvo, maľba na sklo či zdobenie kraslíc. Za zmienku určite stojí aj tradičná práca s drevom, ktorej sa aj dnes stále venuje niekoľko remeselníkov. „Drevárstvo na Slovensku malo silný základ už od raného stredoveku keď začali na naše územie prichádzať prví remeselníci z územia dnešného Nemecka, čo ovplyvnilo celý ďalší vývoj remesiel. Za zmienku stojí isto tokárstvo-sústruženie dreva, štiepanie dreva-výroba šindľov, debnárstvo, ale najmä silné rezbárstvo, ktoré sa udomácnilo i medzi bežnými ľuďmi. To malo za následok vznik ľudovej tvorivosti teda insitného umenia. Známymi remeselníkmi zo Slovenska boli prevažne potulní drotári a cínari, ktorí opravovali riad, alebo brúsili nože či nožnice. Tí sú „najvýraznejší“ povestnou kvalitou a schopnosťou opraviť nádoby a predmety dennej potreby, ktoré by už inak nedokázali slúžiť. V Čechách je výnimočné sklárstvo a maľba na sklo,“ opisuje stolár, tokár a rezbár Branislav Hrebík.
Kamenný stolík kúpený u starožitníka v Riedlingene bolv zúboženom stave bez chýbajúcej dosky. Dostal nový dych podrukami umeleckého stolára a dizajnéra Branislava Hrebíka, ktorýho doplnil „odpadom“ labrador blue od miestneho kamenára.
konické kreslo od dizajnéra Jana Vaněka dostalo druhú šancu i napriek tomu, že sa doň pustil červotoč. Ako hovorí umelecký stolár, krása musí ostať žiť večne.
text JANA GOMBOŠOVÁ, foto KRISTIAN TAHY PRE BRANISLAVA HREBÍKA
V ďalšej časti trilógie sa dočítate o aktivite Kristíny Šipulovej a Pavly Blahovej, ktoré založili platformu Kanava na podporu remeselnej výroby.
