Tak tomu sa povie obnoviteľná surovina! Rastie na tele oviec, dvakrát ročne sa ostrihá a z prírodného vlákna sa buď svojpomocne, alebo i priemyselne vyrobia izolačné materiály. Už naši prastarí rodičia vedeli, že vlna skvele chráni pred nepohodou. Izolácia z ovčej vlny navyše filtruje vzduch a pomáha regulovať vlhkosť vzduchu.

Vlna pochádza z prírody. Má tak všetky parametre suroviny, ktoré sú dnes žiadane. Žiadna chémia, dlhá životnosť, je príjemná na dotyk, nedráždi kožu, je prirodzená a ako materiál má pozitívny efekt na zdravie používateľa. No aj tak si len pomaly nachádza cestu do našich domovov a to aj napriek dlhej ovčiarskej tradícii krajiny pod Tatrami. Svoju rozšírenie má prevažne v alpských štátoch. Od izolácie sa predovšetkým očakáva zníženie energetickej náročnosti príbytku a s tým spojené šetrenie nákladov na kúrenie. Vlna ako izolačný materiál tak oslovuje najmä stavebníkov s ekologickým cítením. Ideálna je vo forme povrazcov širokých 10 až 20 centimetrov ako výplň dreveníc, zrubov a drevostavieb. No týmto sa jej použitie zďaleka nevyčerpáva. Vo forme izolačných pásov je vhodná aj na zateplenie fasád, stropov, strešných plášťov, ale aj plávajúcich podláh. Nevhodné je umiestniť ju pod terén alebo pod klasické keramické podlahy.Vlnená izolácia je pružná. Je možné ňou vypĺňať aj ťažko prístupné priestory a dutiny.

Vlna zo salaša
Architekt Augustín Ugróczy vo svojich ekologicky a prírodne ladených stavbách používa vlnu často. Surovú a nespracovanú ovčiu vlnu projektuje najčastejšie do stropných a strešných konštrukcií. Jeho skúsenosti s týmto stopercentne prírodným materiálom potvrdzujú vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti, nízku cenu v rozmedzí 40 centov až jedno euro za kilogram a jednoduchú aplikáciu bez potreby ochranných prostriedkov. „Vlnu zháňam rôzne cez známych farmárov z fariem alebo záhrad. Snažím sa o čo najvyššiu lokálnosť,“ obhajuje tento prírodný materiál ekoarchitekt. Priznáva, že surovej vlne sa treba ešte pred aplikáciou trochu povenovať, prečistiť ju a upraviť. „Surová vlna obsahuje rôzne nečistoty ako blato a trus, ktoré treba oddeliť, aby nezhoršovali vlastnosti. Konštrukciu do ktorej sa vlna dáva je treba uzavrieť, aby sa do nej nedostal hmyz, alebo čo menej odporúčam, pridať do nej niečo proti hmyzu – bórové soli, bylinky, prípravky proti moliam,“ ponúka svoje skúsenosti Augustín Ugróczy. Hoci uprednostňuje prírodnú nespracovanú vlnu, priznáva, že aj priemyselne spracované izolačné materiály majú svoje nepopierateľné výhody.

Práčka vzduchu
Podľa odborníkov má vlna o niečo horšie tepelnoizolačné vlastnosti ako bežne používané izolačné materiály. Pri aplikovaní priemyselných stavebných izolácií z ovčej vlny sa tak používa viac vrstiev. No práve to prináša aj vyššie náklady. Pri nesprávnej manipulácii hrozí napadnutie moľami a na pamäti treba mať aj to, že izolácia je ľahko horľavá. Izolácia z ovčej vlny si však tento nedostatok kompenzuje mnohými zdravotnými bonusmi. Vlákna z ovčej vlny na seba dokážu viazať prebytočné vodné pary z interiéru. Udržiavajú tak v izbe optimálnu úroveň vlhkosti. Je schopná absorbovať a nasávať vodu až v rozsahu 30 až 35 % vlastnej hmotnosti. Pri nedostatku vlhkosti v interiéri ju opäť uvoľní. Ovčia vlna zabudovaná v konštrukcii domu tiež funguje ako práčka vzduchu. Materiál na seba viaže niektoré škodlivé látky z interiéru budov, ktoré dráždia dýchacie cesty a môžu spôsobovať alergie.

Text: Branislav Koscelník
Foto: Augustín Ugróczy, Pixabay