29. 7. 2016

Hlina je opäť v hre. Stáročiami overený a všade dostupný materiál sa pre svoje unikátne vlastnosti vracia na stavebné parcely. 

Steny z hlinených tehál, hlinené podlahy, omietky z hliny, ale aj minulosťou nasiaknuté pece, časti nábytku, police a malta. Použitie tohto ľahko dostupného a navyše stopercentne recyklovateľného materiálu zažíva renesanciu. V našich končinách je prinavrátenie niekdajšej slávy zatiaľ na pleciach nadšencov, ktorí hlinu všemožne popularizujú, organizujú konferencie a workshopy. Jej obľuba medzi ekológmi stúpa. 

Stavebné použitie hliny takmer vôbec nezaťažuje životné prostredie a nemá žiadne zdravotné riziká. Hlina je dostupná kdekoľvek. Stavebník si ju tak môže vykopať na vlastnom pozemku, čo mu výrazne znižuje náklady. Hlina dokáže akumulovať vlhkosť i teplo. Funguje tak ako regulátor teploty medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Rovnako v prípade zvýšenej vlhkosti interiéru nad 50 percent hlina nasiakne vodné pary, ktoré vráti do ovzdušia ak vlhkosť poklesne. Zabezpečuje tak príbytku konštantnú vlhkosť i teplotu. Tlmí zvuk, pohlcuje znečistenie zo vzduchu a robí dobrú službu alergikom a astmatikom. A nie je toho málo, čo sa dá s hlinou pre jej vlastnosti stavebne vyriešiť. V súčasnej architektúre sa okrem tradičného hĺbenia stavieb do hliny používa tento prírodný materiál na stavbu stien a priečok, alebo na uloženie prefabrikovaných dosiek na nenosné priečky. Hlina sa dá využiť aj ako výplň do nosných konštrukcií stien a stropov. Najvhodnejšia pre stavebné účely leží v hĺbke štyri až päť metrov. Materiál, ktorého obľubu doložili archeológovia už v období pred 10-tisíc rokmi,  je vhodný pre nízkopodlažné budovy a suchý terén. Správne navrhnutá hlinená stavba môže pretrvať veky. V prvých mesiacoch je síce hlina mäkká, no po čase spevnie. Jedno riziko však predsa len existuje. Pre hlinené stavby a povrchy je najväčším nebezpečenstvom voda.

Hobití dom v Družštevnej pri Hornáde postavili nadšenci z OZ SOSNA ako pilotný objekt svojpomocne, takmer výlučne z miestnych prírodných materiálov (hlina, piesok, kameň, drevo). Inšpiráciou im bol Mahátma Gándhí a jeho myšlienka, že dom by mal byť postavený z materiálu, ktorý sa dá získať v okruhu dvadsať kilometrov. Steny sú omietnuté hlinenými omietkami, podlaha je z ubíjanej hliny. Vykurovanie zabezpečuje hlinená pec. 

Kupola v Hrubom Šúri je výnimočnou a oceňovanou stavbou architekta Gernota Minkeho. Získala ocenenia Outstanding Earthen Architecture in Europe Award 2011, Envirostavba roka 2011 a nomináciu na cenu Dušana Jurkoviča. Na budove, ktorá slúži ako architektonický ateliér,  pracovala asi tridsiatka ľudí z dvanástich krajín. Nemecký architekt si na tejto stavbe odskúšal tvar kupoly, ktorú vytvoril iba nosnými balmi zrezávanými do klinu, murovanými na sucho bez akejkoľvek podpornej konštrukcie. Celá stavba je prekrytá hlinenou omietkou. Z hliny je podlaha i vnútorné dekoratívne omietky. Energeticky efektívna stavba je postavená výhradne z prírodných alebo recyklovaných materiálov. 

Domček, ktorý kombinuje hlinu so slamou a drevom stojí na školskom dvore bratislavskej Waldorfskej školy. Okolnosti jeho vzniku sú kuriózne. Keď v tretiackom učive preberali žiaci tému Stavba domu, ich triedna učiteľka Miroslava Okuliarová to vzala doslovne.  Rozhodla sa pre výstavbu ekologickej budovy s nádychom minulých čias z tradičných prírodných materiálov. Stavbu navrhol Marián Prejsa, no väčšinu práce urobili žiaci svojpomocne so stavebným dozorom Martina Žižku. Pomocou grantov sa podarilo vytvoriť zelenú strechu a nainštalovať solárny panel. Domček slúži na prácu s deťmi so špeciálnymi potrebami, terapie, spoločné posedenia učiteľov a žiakov i na konzultácie s rodičmi. Za projekt prírodného domčeka prevzala iniciatívna učiteľka Cenu za environmentálnu výchovu Živel.

Text: Branislav Koscelník
Foto: Adrián Struňák, OZ Sosna, Bjorn Kierulf - Archív CREATERRA