Nastáva posun. V myslení spoločnosti, spôsobe života, aj v prístupe k veciam, ktoré nás obklopujú. Opäť nachádzame trvalé hodnoty, ktoré reprezentujú aj tradičné remeslá. Aká bola ich cesta a čo spôsobilo ich opätovný rozmach?

 

 img1

 

Kanava, platforma na podporu remeselnej výroby 

Platforma sa zaujíma o pôvod remesla a jeho význam v súčasnosti. Súčasťou aktivít je aj prezentácia remesiel, ako aj podpora samotných výrobcov a posilňovanie komunity.  Zakladateľkami sú Kristína Šipulová – textilná dizajnérka špecializujúca sa na ručné tkanie, ktorá absolvovala stáž v dánskom štúdiu Beck & Kinch, kde vyrábala ručne tkané látky pre módne domy Chanel a Dior. Pôsobila ako lektorka na IFA v Paríži. Druhou  je Paula Blahová, ktorá vyštudovala módny manažment na Amsterdam Fashion Institute so zameraním na produkciu a textil. Pôsobila v niekoľkých dizajnových štúdiách ako Nehera, Petra Kubíková, alebo Mark Kenly Domino Tan a Nadia Wire v Kodani. Vo svojej práci prepája teoretické vedomosti a vizuálne vyjadrenie.

  

Úpadok a znovuzrodenie

Napriek tomu, že sa v našich končinách remeselnej výrobe darilo a mala veľmi unikátny charakter, s technologickým pokrokom prišiel zlom. Úpadok nastal pre spriemyselňovanie výroby, keď ručne vyrábané výrobky nemohli konkurovať továrensky produkovanej kvantite, ktorá mala zákonite nižšiu cenu. Navyše, od začiatku 20. storočia sa začali vo výrobe viac využívať aj plasty, ktoré nahradili – opäť pre nižšiu cenu – mnohé tradičné materiály. K úpadku „prispel“ aj zákaz prevádzkovania súkromných živností na našom území od polovice 50. rokov minulého storočia. ÚĽUV síce zastrešil viaceré tradičné remeslá a domácke výroby (a mnohé aj pomohol zachrániť – napr. drotárstvo či gubárstvo), ale prirodzený systém existencie bol narušený. A tak si dnes tradičné remeslá a ľudia, ktorí sa im rozhodli venovať, znovu hľadajú svoje miesto pod slnkom. Vďaka poznatkom zozbieraným pracovníkmi ÚĽUV-u je tu však spojenie s minulosťou, preto je obsahovo na čom stavať a budovať. „I keď' mnohé remeslá sú ohrozené, aj dnes existujú nadšenci, ktorí sa starajú o ich popularizáciu. Napríklad modrotlačiar Matej Rabada či etnograf, publicista, kožušnícky majster, tesár, ale najmä záchranca dreveníc a kožuchov Lukáš Jurčo, ktorí sú živým príkladom toho, ako mladí remeselníci zachovávajú techniky a vzory starých majstrov. Znovuzrodenie, ak sa to tak vôbec dá nazvať, zaznamenávame minimálne posledných desať rokov v rôznych formách. Oživenie cítiť aj vďaka lokálnym producentom. Dizajnéri či módni návrhári často siahajú po prírodných materiáloch, ľudových vzoroch alebo technikách, ktoré úspešne i menej úspešne používajú vo svojej tvorbe. Citlivo zakomponovať ľudový vzor či techniku do moderného a príjemného dizajnu  vyžaduje neskutočný kumšt. Krásnym príkladom spojenia remesla a dizajnu je nábytok Krásna izba pod taktovkou ÚĽUV-u zo šesťdesiatych rokov. Za zmienku stoja tenisky z produkcie NOVESTA, ktorá použila ako zvršok modrotlač od Maťa Rabadu, sklárska tvorba  Lukáša Nováka či kožený ruksak  dizajnéra Maťa Guniša alebo štúdio Javorina so svojou posteľou inšpirovanou šindľami. K rozmachu  prispela aj vlna „hipsterov“ a vzrastajúci záujem o eko a handmade veci. Na nie poslednom mieste aj to, že sú to produkty od našich domácich producentov z prírodných materiálov,“ opisuje aktuálnu situáciu remeselný stolár Branislav Hrebík. 

 

KANAVA VIANOCE WEB 41

 

Tradícia ako hodnota doby

To, že sme sa opäť ponorili do seba a našej histórie dokazuje aj zmena v spotrebiteľskom správaní. Opäť staviame originalitu nad masové trendy, začíname si viac vážiť trvalé hodnoty. Ako hovorí keramikár Milan Hanko, remeslo nezanikne, pokiaľ budú skúsenosti a tradičné postupy odovzdávané ďalej: „Musí však existovať ochota učiť sa. Tvorivosť máme každý v určitej miere v sebe. Treba však zmeniť postoj k spôsobu života, či sa budeme prikláňať viac k remeslu a originalite, alebo masovej neosobnej produkcii. Je vidieť, že ľudia začínajú byť presýtení konzumnou výrobou a vyhľadávajú výrobky, ktoré majú príbeh a stojí za nimi konkrétny výrobca. Taktiež potreba niečo hmatateľne vytvárať z materiálu, k čomu prispieva množstvo tutoriálov na internete. Propagácia v akejkoľvek forme, od výstav, trhov, workshopov len prospieva. Rovnako ako spolupráca tradičných remesiel/remeselníkov s produktovými dizajnérmi. Postupne dochádza k prepojeniu týchto dvoch svetov, všetko je to aj o otvorenosti. Nie každý je ochotný spolupracovať, ale keď sa nájde prienik, tak výsledok môže byť na prospech obom stranám.“ Posun tradičnej výroby vidieť v každej oblasti. Napriek tomu má skutočné znovuzrodenie remesiel s dlhodobým potenciálom pred sebou ešte dlhú cestu. „Je dôležité, aby sa remeslo vrátilo späť do každodenného života, ako to bolo aj v minulosti. Remeselné objekty vtedy tvorili súčasť kultúry a pravidelne sa používali. Dnes je však potrebné prezentovať remeslo súčasné, zatraktívniť ho v očiach mladšej generácie, vzdelávať ľudí o podstate “zušľachťovania” každodenného života. Ak naučíme verejnosť remeslo vyhľadávať, je to prvý krok k tomu, že sa k ich tvorbe ľudia znovu prinavrátia. Ďalším aspektom je prezentácia procesu a práca s materiálom. Aj u nás v Kanave chceme poukázať na čas investovaný do výroby a rozpovedať príbehy jednotlivých tvorcov. Sústrediť sa na pridanú hodnotu objektu, ktorá ho robí jedinečným. Ľudský aspekt sa z remesla nikdy nevytratí, a to je na tom to najkrajšie,“ opisuje Kristína Šipulová z platformy Kanava.

 

KANAVA VIANOCE WEB 46

Ručne vyrezávaná plytká miska z dubového dreva, Atelier Objectora,foto Kvet Nguyen, KANAVA

 

text JANA GOMBOŠOVÁ, foto KANAVA — KVET NGUYEN

 

V poslednej časti nášho seriálu sa dočítate o keramickom dizajnérovi Milanovi Hankovi.