Na skalnatom svahu nad meandrujúcou Vltavou s výhľadom na hlavné mesto Českej republiky stojí zámok Jabloňka. Nachádza sa na vyvýšenej bridlicovej skale zasadený pomedzi malebné terasovité vinice.
Praha okrem svojich iných privilégií a vlastností bola tiež kedysi nazývaná "mestom vína". Bolo to v dobách vlády Karla IV., kedy bolo mesto vysadené dlhými pásmi viníc. Výnimkou nebol ani vrch Černý Kopec, dnešná Jabloňka. Neskôr, vplyvom spoločenských a politických okolností boli staré vinohrady nahradené jabloňovou výsadbou, z čoho pochádza aj terajší názov územia Jabloňka.
Foto: BoysPlayNice
Klasicistický zámok opäť v krásnom prostredí
V 18. storočí tu bol postavený zámok v klasicistickom štýle. Klasicizmus vo svojom estetickom postoji závisel od princípov založených na klasickom staroveku. S dôrazom na formu, jednoduchosť, proporcionalitu a dokonalosť prebudila romantizovanú spomienku na stredomorské kultúry starovekého Grécka a Ríma. V priebehu nasledujúcich storočí sa oblasť pod Jabloňkou radikálne zmenila. Mesto sa rozširovalo, vybudovala sa železnica a cesty a kedysi romantické pohľady na vinice zmizli.
Foto: BoysPlayNice
Pôvodne romantický a krásny zámok už nebol pokojným miestom, ale miestom ruchu a zmien. Našťastie sa zámok dostal do súkromného vlastníctva majiteľov, ktorí sa rozhodli pokračovať v historickom dedičstve miesta a na svojom pozemku obnovili vinice.
Fibonacciho špirály
Okrem vysadenia nových viníc požiadali majitelia architektov zo štúdia Marco Maio Architects o rekonštrukciu kamenných terás, ktoré boli objavené pri obnovovaní vinohradov. Cieľom celého projektu bolo vrátiť miestu romantický a pokojný charakter. Architekti navrhli vytvorenie idylickej terasy, stratenej v terasovitom vinohrade. Objavená pri prestavbe bola kamenná zrúcanina so zakriveným priestorom, ktorá sa stala základom celej intervencie a je jemne integrovaná do krajiny. Na realizáciu projektu boli využité tzv. Fibonacciho špirály, ktoré sa dokonale zladili s existujúcou ruinou. Vznikla tak jedinečná oáza ticha.
 |
 |
Foto: BoysPlayNice
Priznanie existujúcich artefaktov dôb minulých
Celkový cieľ architektov bol poháňaný objavením a zachovaním existujúcich prvkov nájdených na mieste. Rámovaním jedného z nich - starého duba s dverami, vznikol dominantný znak symboliky. Kým sú dvere zatvorené, pozornosť prítomných sa sústreďuje na vinice bez prednostného výhľadu na mesto. Na druhej strane sa otvorením okna nadviaže vzťah k mestu a podnieti budúcu expanziu miesta ako vinohradu.
Foto: BoysPlayNice
Druhý výklenok slúži ako malá vínna pivnica na skladovanie a servírovanie vína. Terasa Fibonacci je obklopená nepriamym osvetlením obráteným k novým kamenným múrom. Jej členenie má dve rôzne funkčné úrovne, spodnú určenú na prípravu občerstvenia a vyššiu degustačnú plochu centralizovanú zaobleným stolom, ktorý slúži ako hlavný priestor na zhromažďovanie a socializáciu.
Pripravila: Petra Adamcová
Foto: BoysPlayNice
