Most Øresund je megainžiniersky a architektonický projekt pozostávajúci z kombinovaného železničného a cestného mosta spolu s tunelom vedúcim pod morskou hladinou. Most vedie zo švédskeho mesta Malmö do dánskeho hlavného mesta Kodaň.
Nad víziou prepojenia Dánska a Švédska sa začalo po prvýkrát rokovať a premýšľať na začiatku 20. storočia. Konkrétny projekt bol vypracovaný až o mnoho rokov neskôr, a to v roku 1990. Samotná stavba sa začala v roku 1995 a most bol oficiálne otvorený 1. júla 2000 Dánskou kráľovnou Margrethe II. a Švédskym kráľom Karolom XVI. Gustafom.
Prepojenie krajín
Øresund bol navrhnutý dánskou inžinierskou firmou COWI a jeho hlavným architektom je Georg K.S. Rotne. Rozprestiera sa približne osem kilometrov od švédskeho pobrežia až po umelý ostrov Peberholm uprostred prielivu.
Technické zaujímavosti
Most je rozdelený na dve podlažia - železnica a diaľnica prebiehajú na samostatných úrovniach so železnicou na dolnom podlaží a automobilovou dopravou na hornom poschodí. Železnica na dolnom podlaží mosta je dvojkoľajná a diaľnica na hornom poschodí štvorprúdová. Táto vedie na dlhom trojúsekovom zavesenom moste z Malmö až do výšky 57 metrov cez kanál Flintrännan na umelý ostrov Peberholm. Peberholm spája most s ponoreným tunelom Drøgen, ktorý ústí na jeden kilometer dlhom polostrove v Kodani.
Na zabezpečenie špecifickej tuhosti mosta bola nosníková a káblová konštrukcia navrhnutá tak, aby dokázala uniesť ťažkú železničnú dopravu a odolávala veľkým akumuláciám ľadu. Most je podopretý s dvoma 204 metrov vysokými pylónmi, ktoré držia 490 metrov dlhé rozpätie mosta cez kanál Flinte. Podzemná časť tunela Øresund Link bola navrhnutá bez nutnosti vytvorenia mosta so zdvíhacou časťou cez Øresundský prieliv. Od otvorenia mosta dodnes ním prešlo viac ako 230 miliónov ľudí, z toho 141 miliónov autom a zvyšok vlakom.
Udržateľnosť
Cieľom výstavby mosta bolo nielen rozvíjať metropolitné mestá a prepojiť ich ako kultúrne a obchodné centrá, ale aj vytvorenie príležitosti cestovania zo Švédska do Dánska čo najekologickejším spôsobom a s nízkou uhlíkovou stopou. Za významnú sa považuje najmä výstavba umelého ostrova Peberholm, ktorý je dnes vďaka svojej výnimočnej faune a flóre miestom bádania a útočiskom biológov a prírodovedcom z celého Dánska i Švédska.
Pripravila: Petra Adamcová
Úvodná foto: BBC News
