Architektúra aj stavebné technológie totiž napredujú míľovými krokmi, no súčasne rastie tlak na ohľaduplnosť voči skutočným ľudským potrebám, ekologickú stránku či na celkovú udržateľnosť nových urbanistických prírastkov. Kam teda smeruje súčasné staviteľstvo?

1. V službách inovácií

Digitálne technológie, umelá inteligencia, 3D tlač či veľký podiel pre-fabrikátov urýchľujúcich samotné procesy na stavbe – to všetko vstupuje do rovnice, výsledkom ktorej sú nielen technologicky vyspelé a do detailu premyslené novodobé „stroje na bývanie a prácu“, ale zároveň skulpturálne náročne stvárnené architektonické objekty, ktoré mnohokrát akoby odporovali fyzikálnym zákonom. Príkladom sú výškové vertikály kultúrneho centra pre mládež Nanjing International YouthCultural Centre, ktoré pre čínske mesto Nanjing navrhol tím kancelárie Zaha Hadid Architects. Vďaka expertíze a skúsenostiam tvorcov s trojrozmerným digitálnym modelovaním BIM (Building Information Modelling) sa podarilo výrazne skrátiť samotnú výstavbu, takže náročný projekt zrealizovali za rekordných 34 mesiacov.

Foto ©ZHA

2. Aj „nebudovy“ sú architektúra

Dnes už nie je kľúčové len to, ako sa ľuďom žije vo vnútri budov, ale podstatné sú aj verejné priestory – spojnice medzi jednotlivými budovami, ktoré dávajú celej zástavbe logiku a vnášajú do mestských štruktúr život. Projekty revitalizácie problémových urbanistických území sú preto horúcou témou dňa. Podobne ako v čínskom meste Shanzen, kde sa Mozhao Architects podujali „poľudštiť“ priemyselnú zónu Shajing. Veľkú neosobnú parkovaciu zónu s výhľadom na továrne prekryli platformou s drevenou terasou a zelenými plochami, ktoré miestnym obyvateľom umožňujú tráviť čas v príjemnom prostredí vonku alebo dokonca pestovať rôzne rastliny či plodiny. „Dvor“ tak už nie je neosobným anonymným priestorom, ale miestom, ktoré ľudí zbližuje.

Foto © ChaoZhang

3. Do neba pomocou dreva

Mrakodrapy sú často výdobytkom z núdze, pre-tože prinášajú úsporu tam, kde je málo priestoru na výstavbu, alebo sú parcely extrémne drahé. Oceľové skelety však môžu v blízkej budúcnosti nahradiť oveľa tradičnejšie materiály, najmä drevo. Ide o obnoviteľný a ľahko re-cyklovateľný pevný materiál, v prípade bambusu dokonca pevnejší a pružnejší než oceľ – úspešné zahraničné projekty ukazujú, že aj stavby na báze dreva sa dajú realizovať ako vertikály. Dôkazom je Mjøstårnet (Mjøs Tower) – veža, ktorá pod taktovou Voll Architekter vyrástla v nórskom meste Brumunddal neďaleko hlavného mesta Oslo. Má neuveriteľných 18 poschodí a výšku 85,4 metra a v súčasnosti je považovaná za najvyššiu drevostavbu sveta. Nosnú konštrukciu, čiže obvodové časti, stĺpy a trámy, tvoria veľkoformátové väzníky zo špeciál-neho dreveného materiálu glulam. Je relatívne lacný, vysoko odolný voči ohňu, silný, ohybný a pri jeho výrobe sa minie veľmi málo energie.

Foto Metsä Wood, Voll Arkitekter, unsplash

4. Vnímavé stavby

Holistický, čiže celostný prístup k návrhu architektonických objektov nie je žiadnou novinkou. Len málokto však túto ideu dokázal dotiahnuť do ta-kej dokonalosti, ako parížske štúdio FMS (Ferrier Marchetti Studio). Jacques Ferrier a Pauline Marchetti veria, že architektúra musí v používateľoch zarezonovať hneď po viacerých stránkach – povzniesť ľudské zmysly, mať užitočnú estetiku, dobre zvládnuté remeselné detaily, vo forme ekosystému prepájať umelo vybudované štruktúry s prírodou, podporovať udržateľnú mobilitu a brať ohľad na sociálne aspekty. Jednoducho povedané, architektúra musí vytvárať zmysluplné vzťahy medzi budovou, jej prostredím a ľuďmi. Podobne ako sídlo Métropole Rouen Normandie na rieke Seina, budova s nulovou uhlíkovou stopou, ktorej dúhová fasáda, pripomínajúca rybie šupiny, reflektuje okolitú krajinu v každom ročnom období.

Foto Luc Boegly, Guillaume Guérin

5. Rastliny ako „stavebný materiál“

Nedostatok prirodzenej vegetácie v mestách a s tým sú-visiace problémy s prehrievaním centier či so zadržiava-ním dažďovej vody v zastavaných zónach nútia architektov počítať pri návrhu stavieb s väčším množstvom zelene. Rastliny už nie sú príjemným doplnkom, ale priam nevyhnutnosťou. A tak vidíme zeleň nielen na terasách rezidencií, ale aj na fasádach a zastrešeniach obrovských multifunkčných centier. Nádherný prírodný prvok takto venovali Pelli Clarke Pelli Architetcs stavbe sanfranciského dopravného terminálu Salesforce Transit Center. Okrem toho, že sa usiluje riešiť pálčivé problémy infraštruktúry, slúži aj ako ekonomický katalyzátor a najmä prirodzený „chladiaci prvok“ a „čistič vzduchu“. A to vďaka pôsobivému strešnému parku s viac ako 600 stromami a s okolo 16-tisíc rastlinami.

Foto Pelli Clarke Pelli Architects

6. Insta-friendly

Architektúra je výtvor, ktorý ovplyvňuje naše životy viac, než si dokážeme pripustiť. Stavby nás sprevádzajú celým životom, vyvolávajú v nás spomienky, fascinujú nás i odpudzujú. Otázka emocionálneho rozmeru architektúry je ešte naliehavejšia v dobe, keď sú naše vizuálne vnemy zostrené aj vďaka sociálnym sieťam. Instagramovo príťažlivé stavby a pôsobivo riešené in-teriéry dnes majú navrch. Architektúra musí rozprávať príbeh, ktorý sa dobre zdieľa s ostatnými. Dych vyrážajúce zábery ponúka trebárs predajňa suvenírov v Národnom múzeu Kataru, ktorú stvorili Koichi Takada Architects. Inšpirovaná je púštnym prírodným úkazom Dahl Al Misfir (Jaskyňa svetla), ktorú v prevažnej miere sformovali sadrové kryštály, vytvárajúce fosforeskujúcu, akoby mesačnú žiaru. Na výstavbu organické-ho priestoru predajne sa spotrebovalo 40-tisíc kúskov dreva v podobe obrovskej 3D puzzle skladačky. Majstrovské dielo priamo v Dohe zhotovil taliansky umelecký stolár Claudio Devoto spolu so svojím tímom.

Foto Tom Fergusson Photography

7. Tradičné s novým potenciálom

Tehla sa ako stavebný materiál či ako estetický prvok obálok budov používa celé stáročia. Neustále sa však rozširujú nielen estetické možnosti jej aplikácie, ale aj jej technické vlastnosti. V prípade technologického pokroku sú dobrým príkladom moderné tehly Porotherm EKO+ Profi od spoločnosti Wienerberger. Predstavujú ideálne riešenie neustále sprísňujúcich sa požiadaviek na tepelnú ochranu budov. Umožňujú zhotoviť jednovrstvové omietané obvodové murivo s nadštandardnými tepelnoizolačnými parametrami spĺňajúce normové požiadavky na domy s takmer nulovou potrebou energie aj bez zateplenia. Tehla však prekvapuje aj v oblasti fasádnych obkladov. Stačí sa pozrieť na pôsobivú „tvár“ obytného komplexu Westkaai Towers 5 & 6 v belgických Antverpách, ktorý navrhli Tony Frettonc Architects v spolupráci s De Architecten NV. Projekt, ktorý zvíťazil v súťaži Brick Award v kategórii Living Together,na prvý pohľad upúta pozdĺžnym a priečnym uložením lícových tehál, ktoré tak vytvárajú nezameniteľný fasádny raster.

Foto Tom FergussonPhotography

pripravila ANNA SALVOVÁ