Keď francúzsko-portugalský architekt Didier Faustino predstavil svoj historicky prvý interiér salónu XYZ Lounge v Gente, vzbudil tým veľký rozruch. Nebolo to spôsobené len tým, že týmto počinom debutoval, ale najmä tým, čo ho viedlo k tomu, aby kultúrne centrum s barom navrhol tak futuristicky, že sa v ňom návštevníci cítia ako v útrobách ľudského tela. Nakoniec, presne to chcel. 

"Riskujem, keď hovorím, čo chcem povedať. A podobne riskujem, keď staviam to, čo považujem za pekné," vyslovil Didier počas jednej z odborných konferencií, na ktorú ho prizvali profesori z Harvardovej univerzity. Nepozvali ho však ako architekta, pretože ani samotný Faustino sa už za architekta až tak nepovažuje. V jeho multidisciplinárnej činnosti je možné nájsť rozmanitosť umeleckých foriem, vrátane videoartu, performance či scénografie. Lenže posledná realizácia v podobe rekonštruovaného objektu zo začiatku dvadsiateho storočia prekonala akékoľvek očakávania. Steny imitujúce ľudskú kožu a prostredie, ktoré svojím vzhľadom vyvoláva neustálu ostražitosť návštevníka sú však súčasťou Faustinovho autorského - a možno aj geniálneho - plánu. Plánu prepojiť priestor a človeka ocitajúceho sa v ňom prostredníctvom telesnej príťažlivosti.

 Foto: Felipe Ribon, David Boureau

"Pre mňa ako architekta, okrem iného, je fascinujúca zraniteľnosť. Mám na mysli slabé miesta, podobne ako ľudského tela, tak aj spoločnosti, politiky, života ako takého," popisuje vo svojom prejave Faustino, pričom si s určitými ťažkosťami pomáha prevzatím slov z materinskej francúzštiny. Áno, má síce dvojité občianstvo, no sám priznáva, že aj keď už otvoril pobočku v Lisabone, na jeho štýl si v Portugalsku zvykajú doposiaľ veľmi pomaly. Ku každému projektu totiž pristupuje s opačným zámerom, než väčšina. Neponúka odpovede a riešenia, ale nastoľuje rad nových problémov a otázok. O čom svedčí aj XYZ Lounge. Je to snaha o oživenie tradície literárnych salónov, lež s nápadnou, scénografickou pachuťou po Kubrickovi. 

 Felipe Ribon, David Boureau

A Didier Faustino si to veľmi dobre uvedomuje: "Stvoril som čosi medzi vesmírnou loďou a mechanickým telom. Páči sa mi predstava, že vytváram niečo, čo je retrofuturistické, teda sa to odvoláva na budúcnosť z minulosti. Ale záleží mi na tom, aby som vytvoril priestor, v ktorom nebude stopa času." "Nástojčivá sterilita zostáva v prostredí prítomná neustále. XYZ Lounge pôsobí umelo a cudzo. Vzbudzuje dojem, že Faustino považuje túto príležitosť za možnosť v priamom čase pozorovať, ako sa v ňom budú ľudia cítiť. No neprestáva len pri stenách z ružových plechových panelov a štukových omietkách. Prekračuje prahy salónu, v ktorom žiari dráždivo oslepujúci biely neón. Do priestorných miestností umiestňuje stoly a lampy z blokov kararského mramoru. Z predstavy o pobyte vo vesmírnej základni zo šesťdesiatych rokov sa tu návštevník nevymaní ani na moment. 

 Foto: Felipe Ribon, David Boureau

Akonáhle sa dostanete do projekčnej miestnosti, ocitnete sa zoči voči jeho ďalšiemu vynálezu. Delete yourself. Polypropylénová stolička, ktorá je obnažená o pohodlné sedadlo, núti užívateľa, aby hľadal pohodlnú polohu donekonečna a nikdy ju definitívne nenašiel. Vyvstáva tak otázka: "Prečo postupuje Faustino tak agresívne k priestoru a jeho návštevníkom?" Inšpirácia pre jeho interiér vychádza z rozličných zdrojov, no tými najzásadnejšími sú eseje Michela Foucaulta a Bernarda Tschumiho. V snahe prekonať vizuálny dojem ostatnými vnemami, snaží sa Faustino neustále aktivovať všetky zmysly užívateľov v priestore. Kovové stolce, objemná prázdnota v jednotlivých traktoch budovy, alebo, naopak, úzke prechody medzi zónami. To všetko sú pre Faustina spôsoby, akými premieňa jednotlivé časti salóna na dystopické kulisy pre umeleckú bohému. Na rozhraní minimalistického baru a bubblegum hangára stojí metafyzický update kultúrneho centra. S architektonikou, čo sa dostáva pod kožu.