Nastáva posun. V myslení spoločnosti, spôsobe života, aj v prístupe k veciam, ktoré nás obklopujú. Opäť nachádzame trvalé hodnoty, ktoré reprezentujú aj tradičné remeslá. Aká bola ich cesta a čo spôsobilo ich opätovný rozmach?

Milan Hanko, keramický dizajnér

Bol členom Výtvarnej komisie ÚĽUV-u a Dizajn štúdia ÚĽUV v Bratislave. Vyučuje keramický dizajn na ŠUP J. Vydru, pôsobil v NAŠEVAŠE, zúčastnil sa na tvorivom sympóziu v Majolike v Modre, spolupracuje s dizajn shopom v PRIESTOR-e a momentálne tvorí pre značku KENŠÓ keramické difuzéry.

 

Kameninová váza Bubble, technika mramoráž, Milan Hanko

Prekážky 

Smer je jasný. Prekážok na ceste je však viacero a je dôležité naučiť sa ich postupne prekonávať. „Slabiny sú na strane výrobcov, ale aj  samotných kupujúcich. U výrobcov to býva kvalita použitých materiálov a samotné spracovanie. Na strane kupujúcich často neochota platiť reálny čas strávený výrobou. Klincom do rakvy remeselníkov je samotná konzumná spoločnosť a neschopnosť cenovej konkurencie či produkcie veľkým firmám. Aby som vyzdvihol aj stránky remesiel, musím uviesť dva najsilnejšie argumenty, a tými sú kvalita a trvácnosť, ktoré keď sa spoja s funkčným a oku lahodiacim dizajnom, vzniká nadčasový multigeneračný produkt, ktorý nás prežije. A to treba komunikovať. Základom pri výrobe nového produktu alebo pri reštaurovaní starého nábytku je vždy kvalita použitých materiálov a samotné prevedenie. Mňa to naučil zakladateľ svetoznámeho Waldorfského hračkárstva Grimms, keď som pracoval v jeho dielni. Povedal: „Rob veci tak, akoby si si ich chcel ponechať. Potom budeš vedieť, že si ich spravil najlepšie, ako si vedel“. Preto je dôležité dbať na maličkosti a detaily. Lebo z malých detailov sa skladá celok,“ radí Branislav Hrebík. Ďalším nedostatkom ľudovej tvorby je aj neschopnosť sebaprezentácie a podceňovanie moderných komunikačných kanálov. „Na Slovensku existuje veľa malých dielní a remeselníkov. Je však veľmi ťažké vyhľadať ich. Človek musí byť naozaj odhodlaný nájsť  napríklad ručne tkaný koberec online. A aj preto sme sa rozhodli založiť Kanavu, kde jednotlivých remeselníkov združujeme. Veríme, že jednotlivec môže rásť oveľa viac ak je súčasťou komunity, poskytne sa mu networking, konzultácie, možnosť vzájomnej spolupráce a kvalitná vizuálna prezentácia. Zároveň sa usilujeme nebyť limitovaní alebo definovaní tradičnosťou. Remeslo je pre nás všetko, čo sa robí ručne z lásky k času a materiálu,“ opisuje Kristína a dodáva: „Vidíme, že skúsenosť starších remeselníkov je aj v súčasnosti vyhľadávaná. Majú vedomosti, ktoré sa už dnes nevyučujú, zatiaľ čo mladí dizajnéri prichádzajú s nápadmi, ako ich tradičné remeslo posunúť vpred. Remeslo nie je opozitum dizajnu. Naopak, malo by s ním byť čo najviac prepojené. Najdôležitejšie je ukázať, koľko práce za jedným objektom stojí. Že je to naozaj živá vec. Plná osobných skúsenosti tvorcu, tvarovaná časom a jeho zručnosťou a s rešpektom k materiálu. Kľúčom je vyzdvihnutie ľudskosti v procese.“ A presne toto je vec, ktorá mnohým z nás chýba. Dokázať oceniť a doceniť energiu a čas vynakladanú na akúkoľvek činnosť a ochotu pochopiť, že práve tieto aspekty sú meradlom kvality. Potvrdzuje to aj Milan Hanko: „Remeslo je u nás ešte stále nedocenené. Samotní remeselníci, myslím tých, ktorí sa venujú skutočne tradičným remeslám, by si zaslúžili väčšiu pozornosť. V iných častiach sveta je tradičné remeslo oveľa viac hodnotené. Navyše, mnohí výrobcovia sú akoby neviditeľní. Často fungujú iba  z predaja na trhoch, no zabúdajú sa viac propagovať na internete a sociálnych sieťach.“

Kameninový difúzer pre značku KENŠÓ
Milan Hanko

Svet je vpredu

Podpora tradičnej výroby rastie, no stále nie sme tam, kde by sme mohli byť. Stačí sa pozrieť za hranice. Vo väčšine vyspelých krajín možno sledovať výrazný návrat k tradíciám a remeslu. Svoj podiel má na tom aj spomínaná potreba spomaliť a vybrať sa udržateľnou cestou. Cení sa najmä autenticita, historické odkazy, umenie starých majstrov a prírodný materiál. Tento obrat možno sledovať nielen v myslení ľudí, ale aj mnohých veľkých firiem z rôznych segmentov trhu. „Vznikajú organizácie a nadácie, ktoré remeslá podporujú a prezentujú, napríklad The New Craftsman alebo The LOEWE Foundation. 

Skvelým príkladom je tiež štúdio Formafantasma, ktoré tvorí dvojica talianskych dizajnérov Andrea Trimarchi a Simone Farresin pôsobiacich v Holandsku. Ich rukopisom je experimentovanie s netradičnými materiálmi a majstrovské prelínanie priemyselného dizajnu a remeselnej výroby, inšpirované lokálnou kultúrou. Z českej scény In August Company, ktorí si svoje autorské dizajny nechávajú produkovať v lokálnych remeselných dielňach,“ vymenúva Kristína Šipulová, ktorú dopĺňa aj Branislav Hrebík: „Za craftpositive považujem jednoznačne nábytkárske firmy, ako ikonický TON, ktorý sa venuje prevažne ohýbanému nábytku, ďalej nemecká firma TEAM 7 s ich masívnym nábytkom alebo dánska stálica na trhu Fredericia.“ Medzi favoritov Milana Hanka patrí dánska značka LAWA DESIGN, fínska Nikari aj slovenská Javorina. No dokonalou reprezentáciou „pocte remeslu“ je pre neho aktuálne posledná kolekcia váz a keramického nábytku Milana Pekařa. A to sme s menovaním autorov a firiem, ktoré ctia umenie starých majstrov, iba začali. Porozhliadnite sa aj vy okolo seba a doprajte si viac. Kvalitu, ktorá odráža naše korene, hodnoty a identitu.

text JANA GOMBOŠOVÁ, foto ARCHÍV MILANA HANKA A MARTIN TOMEČKO