Má len 27 rokov a veľmi skromné portfólio. Utkan Gunerkan patrí medzi dizajnérov, ktorí sú mimo svetiel reflektorov. Realizoval len niekoľko rozhovorov. Napriek tomu je v jeho práci niečo, čo ho predurčuje na to, aby sa stal v budúcnosti tým, kto bude udávať trendy. Nápaditý dizajnér z Istanbulu si svoj vlastný štýl síce ešte len nachádza, no už teraz to robí tak presvedčivo, ako málokto iný.
Už počas štúdia architektúry si Utkan Gunerkan uvedomil, že architektúra je pre neho skôr prostriedkom k tomu, aby pochopil zásady toho, ako vnímať interiér a akými jazykovými prostriedkami pristupovať k vytváraniu budov pre ľudí. No pri pohľade na jeho doterajšie projekty je možné pozorovať výrazný obrat smerom od náročných štruktúr k jednoduchým, moderným interiérom s paletou typickou pre milenialistické interiéry reštaurácií a butikov.
Foto: Utkan Gunerkan
Svoj vlastný štýl si začal budovať len v priebehu posledných dvoch rokov a ako on sám priznáva, inšpiráciou sú pre neho zvučné mená modernej dizajnérskej scény, ako India Mahdavi, Masquespacio, no takisto ikony postmoderny na čele s Ettorem Sottsassom či Ricardom Bofillom. A predsa, Gunerkan je schopný nájsť v tom všetkom príležitosť na to, aby tento výrazný štýl rozvinul a posunul ho do ešte čistejšej podoby.
Foto: Utkan Gunerkan
Neznamená to pritom ,že by boli jeho interiéry monotónne, alebo skĺzavali k svojmu vlastnému kopírovaniu. Gunerkan, ako architekt vyznávajúci možnosti počítačovej grafiky, navrhuje také interiéry, ktoré akoby potláčali hranice medzi perfektne vyrendrovaným interiérom a dokonalo vyretušovanou skutočnosťou. Je to tým, že vo svojej tvorbe pracuje s takými materiálmi, farbami a štruktúrami, ktoré pohlcujú svetlo rovnomerne. Staroružová, tyrkysová či smaragdová ďalej umocňujú vzhľad moderného interiéru súčasnosti. Gurkan sa pritom nevyhýba návratom do starších štýlov dvadsiateho storočia a často experimentuje s jemnosťou. Čo vo svojich posledných realizáciách predviedol prostredníctvom oblých línií, svetlej palety a subtílnych prvkov.
Foto: Utkan Gunerkan
V jednom z interview Gunerkan priznal, že ho najviac teší rezidenčný projekt v mexickej Puerta Vallarte, na ktorom spolupracoval ako interiérový dizajnér, zasluhujúci sa o stvárnenie kuchyne a kúpeľne. Práve tento mu totiž otvoril novú kapitolu v jeho portfóliu - založenú na jasných farebných tónoch, jasnom členení plôch a experimente s povrchmi a materiálmi. A zatiaľčo v kuchyni skombinoval medené povrchy s oblúkovým kabinetom v tyrkysovej farbe, v kúpeľni ďalej nadviazal na tyrkysový náter v spojení s keramickými obkladačkami v ružovej farbe. Je to práve farebnosť, vďaka ktorej sa Gunerkan vymaňuje z klišé minulosti a interiérom dáva modernú, pritom natoľko jednoduchú podobu, že v nich možno máločo zmeniť.
Foto: Utkan Gunerkan
Lenže Utkan Gunerkan nezostáva len pri hľadaní vizuálne atraktívneho jazyka, ktorý by bol dostatočne lákavý pre tých, ktorý chcú, aby boli ich retailové priestory či domácnosť hitom na instagrame. Ako konceptuálny architekt sa Gunerkan zaoberá problémom bioštruktúr budúcnosti, ktoré by mali riešiť takmer apokalyptické scenáre zaplavených oblastí. V poslednom období odhalil dokonca návrh na dočasnú inštaláciu na mieste zrútenej strechy chrámu Matky Božej v Paríži, pričom kombináciou farebne premenlivého vinylového plášťa položeného na sústave fialových, betónových poloblúkov, provokuje verejnosť k tomu, aby sa nad pôvodnou konštrukciou chrámu dívala kriticky a so záujmom. Utkan Gunerkan svoje vplyvy nepopiera, ale zároveň ich ani nekopíruje. Nachádza veľmi vkusný kompromis medzi trendmi dvadsiateho storočia a trendmi dvadsiateho prvého storočia. Pritom však zdôrazňuje dôležitosť toho, aby objekty a interiéry nezostali iba pastvou pre oči, ale zároveň oslovili a slúžili všetkým ostatným zmyslom. A pokiaľ sa jeho plány naplnia, už na najbližšej prehliadke Salone del Mobile budeme môcť pozorovať jeho debutovú kolekciu nábytku.
Tri otázky pre Utkana Gunerkana
V jednom z predchádzajúcich rozhovorov si spomenul, že by si rád navrhoval nábytok. Ako sa ti zatiaľ darí naplniť tento plán?
Vytvoriť priestor, ktorý evokuje spomienky a pôžitok je pre mňa ako architekta omnoho jednoduchšie, než navrhnúť nábytok, ktorý by mal vyjadrovať to isté, čo architektúra. Preberaním a nachádzaním prvkov z minulosti zároveň vytváram nové prvky, ktoré zostávajú ovplyvnené minulosťou. Rozličné aspekty ako krehkosť či drsnosť bývali reprezentované kedysi vyjadrované viacerými spôsobmi. Farebnosť a materiály dokážu vyvolať spomienky na rozličné spomienky a obdobia. Musíte však vedieť medzi nimi vhodne rozlišovať a nezabúdať ich dávať do protikladu, čím vzniká v dizajne žiadaná dynamika. Tieto prvky by však mali naďalej poštekliť zmysly a vedieť vyvolať zvedavosť či podnietiť predstavivosť.
Niektorí dizajnéri si odkazy na rozličné kultúrne tradície pochvaľujú a výrazne ich prejavujú aj vo svojej tvorbe. Iní, naopak, pristupujú k dizajnu so snahou vyhnúť sa svojmu kultúrnemu kontextu. Do ktorej z týchto kategórií by si sa zaradil ty?
Pracovať v istej miere s kultúrnymi odkazmi považujem za osožné, pretože je to progresívna metóda, ktorou sa dá postupovať v návrhu. Zároveň to prispieva k obohateniu samotného odvetvia. Pripúšťam experiment s rozličnými prvkami a vplyvmi. Bez ohľadu na to, či sú to odkazy na negatíva alebo pozitíva v spoločnosti. Všetko totiž zvyčajne poskytuje v novom kontexte aj nový pohľad na vec. Dospieť k takémuto riešeniu je veľmi nenápadným procesom, obzvlášť ak sa snažíte robiť ho poriadne a bez toho, aby ste tým neuškodili svojmu vlastnému štýlu či nedajbože neurazili danú kultúru.
Z tvojich vyjadrení vo mne snáď v človeku najviac rezonuje tvoj výrok: „Problémom súčasnosti je, že stále budujeme mestá minulosti.“ Mohol by sa nám prezradiť, ako sa dívaš na prospešnosť dizajnu v rámci udržateľnej budúcnosti a či tento zámer rozširuješ aj v praxi?
Nachádzať spôsoby, akými nechať systémy pracovať v symbiotickom vzťahu k vytvoreniu k nulového odpadu či zanechania minimálnej stopy na životnom prostredí, nie je jednoduché. Vo väčšej mierke je vytváranie tejto rovnováhy medzi rozvojom a rozpadom možné len s pomocou Priemyslu 4.0. Je podľa mňa pravdepodobné, že mestá budú závislé od umelých inteligentných systémov. Pokiaľ budem mať šancu rozvíjať sa aj v tomto smere, viem si predstaviť, že by som navrhoval skôr riešenia v menšej mierke. Spočiatku by sa totiž určite jednalo o výskumné účely, na základe čoho by bolo možné neskôr vyhodnotiť účinnosť týchto riešení aspoň v hypotetickej rovine, prostredníctvom digitálnych platforiem. A práve takýmto testovaním by sa dalo dospieť k vhodnému riešeniu, ktoré by bolo následne vybudované aj vo veľkej mierke.
