Vysokohorské múzeá majú vždy zvláštne čaro. Je to možno preto, že extrémne prostredie, so štruktúrami, ktoré sa od metafyzických v letnom slnečnom dni menia na romanticky vznešené v zamračenom jesennom ráne, inšpirujú architektov k vytvoreniu ikonických budov s dostatkom vizuálnej sily na to, aby neprotirečili ani nekonkurovali svojim vzhľadom kráse horských panorám.
Stavba na vysokohorskom pozemku je navyše často náročnou a nákladnou výzvou, pretože si vyžaduje extrémny technický výkon, obtiažnosť dodávania stavebných materiálov cez úzke vysokohorské cesty a náročné podmienky na výstavbu počas určitých období roka. Architektov to nabáda ku „kondenzácii“ ich vízie do malých zásadných výtvorov. Sami to prirovnávajú k alpským lesným jahodám, ktoré rastú v chladnom horskom prostredí, vďaka čomu sú síce malé a drobné, ale ich chuť je veľmi intenzívna.
Medzi netradičné vysokohorské stavby sa zaraďuje aj horské múzeum Pass, ktoré navrhol taliansky architekt Werner Tscholl pri vysokohorskom priechode Timmelsjoch. Múzeum bolo postavené na oslavu 50. výročia rovnomennej alpskej cesty a bolo dokončené v júni 2010. Budova postavená na rakúsko-talianskej hranici je situovaná v nadmorskej výške 2 509 metrov nad morom. Má 16 metrov dlhé konzolové rozpätie, vchod z rakúskej strany a panoramatický výhľad do Talianska.
Architekt v stavbe prepojil klasické proporcie s robustnosťou horskej skaly, a fazetovým vzhľadom, ktorý pripomína hnedastú strechu juhotirolských kostolov so starožitným dojmom. Konštrukčne ide o budovu zo železobetónu, ktorej obdĺžnikový prierez sa lineárne mení cez tri hlavné polygonálne priečne profily a vytvára tak mnohostranný konzolový objem.
Podzemná technická úroveň ukrytá v malom umelom kopci predstavuje základ budovy a vyvažuje hmotnosť časti budovy, ktorá vyčnieva zo svahu a cez cestu. Veľké okno na vyčnievajúcom konci múzea poskytuje dramatický výhľad na údolie Passeiertal pod ním. Betón bol vyrobený premysleným zmiešaním cementu s prírodnými agregátmi a pigmentmi, aby sa získal hnedastý odtieň podobný odtieňu skalných útvarov navôkol.
V útrobách múzea je umiestnená malá stála expozícia zameraná na dlhú históriu oblasti a priesmyku ako spojovacieho bodu medzi severnou a južnou Európou, ktorá pripomína „ľadovú jaskyňu“ s veľkým stalaktitom uprostred. Stalaktitom je vlastne pohár - puzdro pripevnené k stropu, ktoré obsahuje predkresťanskú brošňu objavenú neďaleko a pochádzajúcu z doby laténskej (asi 300 rokov pred n. l.). Výstavu dotvárajú historické fotografie tlačené na skle, zmenšený model údolia a pôsobivá panoráma Ötztalských Álp.
Súčasťou tohto architektonického príbehu sú štyri ďalšie podobné budovy (Pašerácka kocka, dve budovy nazvané Granáty a Ďalekohľad) rozmiestnené v úseku dvanástich kilometrov, ktoré poskytujú návštevníkom ďalšie a bližšie informácie o histórii, prírode, ekonomike, kultúre i obyvateľoch tohto regiónu.
Pripravila: Petra Adamcová
Zdroj informácií a foto: Inexhibit
