Na dvore v centre talianskeho mesta Miláno stála dlhé roky opustená budova bývalého nevyužívaného laboratória.
Jej noví majitelia sa rozhodli pre jeho rekonštrukciu na obytné využitie s tým, že trvali na oživení pôvodnej holej štruktúry domu, ktorá by mala zostať zachovaná a čo najviditeľnejšia.
Reálny stav drevených stropov a múrov pokrytých tehlami bol pred rekonštrukciou vo veľmi zlom stave. Napriek tomu sa v štúdiu Tomo Architects rozhodli pre ich záchranu a opätovné využitie. K tejto komplexnej materiálovej obnove boli na sanáciu pridané aj nové stavebné materiály. Zvolené boli súčasné udržateľné materiály vysokej kvality, akými sú drevo, železo, sklo, koža, oceľ a betón.
Tieto boli citlivo zakomponované do pôvodnej konštrukcie z 18. storočia. Objekt sa nachádza v priestore viac ako 300 metrov štvorcových, z toho 200 na prízemí a 100 na vyvýšenom poschodí. Otvorené, ale napriek tomu oddelené priestory tak vytvárajú dokonalú rovnováhu medzi funkčnosťou a dizajnovou estetikou bývania.
Premyslený architektonický návrh prestavby, kvalitné remeselné spracovanie a využité technológie umožnili vytvorenie veľmi atraktívneho a efektívneho priestoru. Výzvou je celkové plynulé, priateľské a harmonické vyžarovanie objektu v ktorom absentujú tvrdé hrany, rohy a výstupky.
K dojmu zachovania súkromia v určitých častiach domu prispeli aj pôvodné tehlové oblúky, ktoré sú koncipované v sérii diagonálnych vizuálnych perspektív. Usporiadanie bytu je riešené tak, aby oddeľovalo denné a nočné priestory, ktoré sa navzájom nerušia. Podkrovie sa vyvíja na dvoch úrovniach priamo prepojených cez stredové jadro domu s nerezovým a dubovým schodiskom, ktoré sa nachádza v kruhovej betónovej konštrukcii.
Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Tomo Architects