Už dlhé roky je známe, že v budovách trávime väčšinu svojho života. Renomované výskumy hovoria takmer o 90 percentách, ktoré ľudia prežijú „medzi štyrmi stenami“. Paradoxne, až pandémia koronavírusu donútila mnohých viac sa zamyslieť nad tým, ako by malo vyzerať prostredie, v ktorom bývame a pracujeme. A predovšetkým, aké aspekty by malo spĺňať, aby bolo nielen príjemné, ale najmä zdravé.

 

 HLAVNY nest menu 1106602

 

Vnútorná klíma nie je len vzduch v interiéri. Na jej tvorbe sa podieľa aj teplota, vlhkosť vzduchu, úroveň oxidu uhličitého či miera hluku. Kvalitná vnútorná klíma je, paradoxne, taká, ktorú vôbec nezaregistrujete. Ak však začnete cítiť napríklad nepríjemné pachy, ťažký alebo suchý vzduch, je vám príliš teplo alebo chladno, prípadne vás pobolieva hlava, môžu to byť signály, že s vašou mikroklímou nie je čosi v poriadku. Pretože budova, v ktorej žijete, je možno chorá...

 

Kvalitnú vnútornú klímu prakticky nezaregistrujete. Tažký vzduch ci bolesť hlavy už, naopak, signalizujú problémy. »

 

Dobrá mikroklíma šetrí peniaze

Tušili ste, že pľúca priemerného človeka denne spotrebujú až 15 kg vzduchu? Z toho je približne 13,5 kg vzduchu pochádzajúceho z interiéru a len 1,5 čerstvého vzduchu zvonka. To je prvý dôvod, prečo by nás kvalita vzduchu v interiéri mala zaujímať – vzduch je jednoducho naša najcennejšia „potravina“. Potvrdzuje to aj profesor Jan Sundell z Medzinárodného centra pre vnútorné prostredie a energiu DTU (Dánskej technickej univerzity), ktorého cituje DEIC Basic Book firmy Velux. Zdôrazňuje, že vnútorné prostredie, predovšetkým podiel vlhkosti a vetranie, hrajú hlavnú úlohu nielen pri zdravotnej kondícii jednotlivcov, ale aj pri formovaní verejného zdravia. Celospoločenský ekonomický zisk plynúci zo zlepšovania mikroklímy budov dokáže prevýšiť aj náklady vynaložené na vytváranie kvalitnejšieho vnútorného prostredia.

To, ako sa v konkrétnom interiéri cítime, je veľmi subjektívne. Existujú však objektívne faktory a merateľné veličiny, ktoré dokážu určiť kvalitu vnútorného prostredia. Možno sem zaradiť vlhkosť a teplotu vzduchu či podiel znečisťujúcich prvkov, ktoré môžu pochádzať nielen zo samotného vzduchu, ale tiež zo zabudovaných materiálov a zariadenia domu. Je zaujímavé, že napríklad certifikačný systém WELL Building Standard, ktorý posudzuje kvalitu vnútorného prostredia budov, sa pozerá na každý stavebný objekt predovšetkým cez ľudský „well-being“, čiže stav fyzickej aj duševnej spokojnosti človeka, žijúceho alebo pracujúceho v nejakej budove. Do úvahy berie až sedem aspektov; kvalita vzduchu, voda, svetlo, celkový komfort, duševný stav, telesná kondícia či dokonca výživa.

 

office alexander pemberton skLqGtLrYKc unsplash

foto UNSPLASH

 

Čerpajte vitamíny zo vzduchu

Ide o molekuly vzduchu so záporným nábojom, takzvané anióny. Zatiaľ čo ich náprotivky – kladné ióny nazývané katióny – bránia viazaniu kyslíka na hemoglobín a spôsobujú tak napríklad bolesti hlavy, náladovosť či nespavosť, anióny sa starajú o presný opak: Obohacujú krv o kyslík, vďaka čomu zlepšujú funkcie všetkých orgánov v tele. Ideálne je dýchať vzduch s optimálnou koncentráciou aspoň 800 – 1000 aniónov na cm³. Záporné ióny sa však nachádzajú iba v čistom a čerstvom vzduchu, ktorý neobsahuje škodliviny. Aj preto by vám nemalo byť jedno, ako kvalitne vetráte, alebo akými materiálmi sa obklopujete.

 

Nepriaznivé štatistiky

Na základe analýzy Navigant Ecofys, ktorá bola publikovaná v rámci štúdie Healthy Homes Barometer 2017, žije každý šiesty Európan v nezdravej budove, teda takej, ktorá má problémy s vlhkosťou, je prekurovaná či nedostatočne vykurovaná alebo má deficit prirodzeného denného svetla. Neskoršia štúdia Healthy Homes Barometer 2019 prišla s alarmujúcou správou, že už každé tretie európske dieťa (čiže až 26 miliónov neplnoletých) žije v nezdravom prostredí. Deti sú oveľa zraniteľnejšie, pretože vzhľadom na stavbu svojho tela paradoxne spracujú dvojnásobné množstvo vzduchu než dospelí ľudia.

Mnohé výskumy potvrdzujú, že syndróm chorých budov (SBS – sick building syndrome) patrí k hlavným faktorom, ktoré najčastejšie vedú k rôznym ochoreniam, ako je astma, nachladnutia, bronchitída, ekzémy či alergie. Podľa analýzy Fraunhofer IBP, ktorú spracovali Susanne Urlaub a Gunnar Grün ešte v roku 2016, je u ľudí, ktorí žijú v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou, až o 40 percent väčšia šanca, že sa u nich vyvinie astma. Spomenutá štúdia zároveň potvrdila, 2,2 milióna Európanov trpí astmou práve z pre nezdravé prostredie.

 

 HLAVNY nest 1260812 nanimarquina

Hlavným pomocníkom v boji proti nadmernej vlhkosti či suchému vzduchu je vetranie. foto NANIMARQUINA

 

Vetrať, vetrať a ešte raz vetrať

Vlhkosť vzniká z obyčajných ľudských aktivít a činností, ako je varenie, pranie, upratovanie či sprchovanie. Bežná štvorčlenná rodina vyprodukuje za deň 8 až 10 litrov vody – to je rovnaké, akoby ste každý deň na dlážku vyliali vedro vody. Na druhej strane, ani príliš suchý vzduch nie je veľkou výhrou. Môže vysušovať sliznice a vyvolávať pocit pálenia v očiach. Ak máte suché sliznice, stávate sa zároveň náchylnejšími na rôzne zápalové ochorenia.

Správna vlhkosť v interiéri by mala dosahovať 40 až 60 percent. Ak sú hodnoty vlhkosti príliš vysoké, príčinou môžu byť nielen nesprávne vykurovanie a vetranie, ale aj nedostatočne vysušená stavba či konštrukčné nedostatky, cez ktoré vniká voda.

Hlavným pomocníkom v boji proti nadmernej vlhkosti či suchému vzduchu je vetranie. Okná by sa mali otvárať minimálne dvakrát až trikrát denne a vetrať by sa najlepšie malo nárazovo a dokorán aspoň päť minút. Postarať sa o prívod čerstvého vzduchu by ste však mali zakaždým, keď varíte, periete alebo sa sprchujete. Ideálnu výmenu opotrebovaného vzduchu dosiahnete frekventovanejším vetraním – napríklad, v byte, ktorý má rozlohu 75 m2, je dobré vetrať každé dve hodiny. Vhodným riešením je aj mikroventilácia zabudovaná v oknách, neodporúča sa však v zimných mesiacoch, pretože môže spôsobiť tepelné úniky a vzápätí zvýšené náklady na vykurovanie. Ak môžete vetrať iba manuálne, skúste si pomôcť fyzikálnymi princípmi. Pomôže vám napríklad otvorenie okien, ktoré sa nachádzajú oproti sebe – nazýva sa to krížové vetranie a zabezpečí oveľa rýchlejšiu výmenu vzduchu. Skvelá je tiež schodisková šachta, resp. komínový efekt, ku ktorému dochádza, keď otvoríte okná na najvyššom aj najnižšom podlaží. Čerstvý (ťažší) vzduch, vnikajúci spodnými otvormi, postupne vytlačí cez horné, resp. strešné okná teplý opotrebovaný vzduch. Ide o veľmi rýchly a efektívny spôsob prirodzeného vetrania. Na tieto „triky“ je dobré pamätať aj pri navrhovaní novostavieb. Samozrejme, využiť môžete aj výdobytky inteligentnej domácnosti a napojiť okná na senzory, ktoré kontrolujú parametre vzduchu či počasie a na základe toho automaticky otvárajú a zatvárajú okná. Tepelným stratám tiež účinne zabráni systém rekuperácie, ktorý síce patrí k nákladným, ale sofistikovaným a spoľahlivým riešeniam, ktoré vás odbremenia od neustálej kontroly okien.

 

Renson Healthbox

foto LASKASAS

 

Škodliviny naše každodenné

Po prvý raz monitorovali kvalitu vzduchu v budovách ešte v roku 1960, týkala sa však jediného verejného nepriateľa – cigaretového dymu. V roku 1977 štúdia z Veľkej Británie odhalila škodlivé účinky oxidu dusičitého pochádzajúceho z plynových sporákov. V 70. a 80. rokoch sa analýzy zamerali na radón, ktorý sa od roku 1987 považuje za karcinogénny.

Dnes je jedným zo zásadných ukazovateľov čistoty vzduchu Pettenkoferovo kritérium. Táto hygienická norma hovorí o maximálnom povolenom množstve koncentrácia CO2 v interiéri, ktoré predstavuje 1 000 ppm. Všetky hodnoty prevyšujúce toto číslo už vedú k ospalosti, únave, strate koncentrácie, bolestiam hlavy až závažným zdravotným problémom. Ideálne je, ak sa koncentrácia CO2 udržiava v bezpečnej hladine do 700 ppm. Z Pettenkoferových analýz tiež vyplýva, že priemerný človek potrebuje až 26 m3 čerstvého vzduchu denne.

Pozornosť sa dnes venuje aj azbestu, uhlíku, olovu, ozónu, tzv. prchavým organickým zlúčeninám (VOC), polycyklickým aromatickým uhľovodíkom (PAU) a mikrobiálnym patogénom. VOC vypúšťajú do ovzdušia najmä látky, ako sú formaldehyd, benzén, toluén, xylén a ďalšie, ktoré majú tendenciu viazať sa na povrch rozličných materiálov, napríklad drevo, textílie, plasty, ale aj kovy. Nachádzajú sa v rozpúšťadlách, riedidlách či tvrdiacich prísadách, ktoré sa používajú pri výrobe mnohých stavebných materiálov, kompozitov či dokonca dreveného nábytku. VOC sa zvyknú prejavovať typickým zápachom, výrazným najmä v čerstvo postavených budovách, ktoré „voňajú novotou“. Aj preto je dobré ešte pred sťahovaním nechať stavby najskôr dobre dozrieť a vyvetrať.

Škodlivé látky sa môžu vnútri budov hromadiť aj nesprávnym vetraním, resp. narastajúcej vlhkosti. Často sú však výsledkom ľudských činností, napríklad varenie, grilovanie, pálenie sviečok, používanie sprejových dezodorantov, lakov na nechty a vlasy či elektrosmog pochádzajúci zo spotrebičov. Najnovšie štúdie ukázali, že vzduch vnútri obývanej budovy môže byť oveľa znečistenejší než vzduch vonku, a to 5- až 8-krát viac. Je preto zarážajúce, že znečistenie ovzdušia si všeobecná mienka primárne spája s vonkajším prostredím. Správnym výberom materiálov, ale aj vetraním dokážete prítomnosť škodlivých látok takmer celkom eliminovať.

 

Renson Healthbox

Najnovšie štúdie ukázali, že vzduch vnútri obývanej budovy môže byť oveľa znečistenejší než vzduch vonku, a to 5- až 8-krát viac. foto ASTEP

 

Pomôžu budovy prekonávať vírusy?

V období, ktoré poznačila pandémia Covid-19, pribúdajú aj otázky týkajúce sa ochrany budov pred šírením rôznych biologických aerosólov, a teda aj samotných vírusov. Správne a efektívne vetranie nadobúda ešte dôležitejší význam, pretože neustále obnovovanie čerstvého vzduchu v interiéri, najmä v prípade veľkých verejných budov, administratívnych a nákupných centier, je podstatnou prekážkou pri šírení nákazy. Naopak, nedostatočná, neefektívna alebo zastaralá vzduchotechnika môže byť živnou pôdou pre infekcie. Projektanti budú musieť na tieto aspekty myslieť už pri návrhu stavieb. Medzi odborníkmi sa hovorí aj o možnostiach inteligentného riadenia vetracieho systému budov na základe predpokladaného pohybu a koncentrácie užívateľov. Predpokladá sa tiež, že v budúcnosti zohrajú jednu z kľúčových rolí aj antibakteriálne materiály, bezdotykové zariadenia či zariadenia aktivované hlasom, ktoré zabránia priamym osobným kontaktom v prostredí s veľkou koncentráciou ľudí. Hygiena a celková ekologická údržba vnútorných priestorov stavebníctva a architektúry tak bude horúcou témou najbližších rokov.

 

Faktory ovplyvňujúce kvalitu bývania

 

Negatívne faktory

 

  • Príliš nízka alebo príliš vysoká vlhkosť vzduchu či teploty
  • Kolísanie teplôt v priebehu dňa
  • Prachové častice
  • Škodlivé látky, ako cigaretový dym, ozón, prchavé organické látky VOC, chemické škodlivé látky
  • Slabé vetranie a výmena vzduchu
  • Nedostatočné osvetlenie
  • Elektrosmog
  • Zlá údržba budov

 

Pozitívne faktory

 

  • Dostatočná zvuková izolácia
  • Vyrovnaná stabilná vnútorná teplota 18 – 22 °C
  • Relatívna vzdušná vlhkosť medzi 40 – 60 %
  • Vetranie, dostatočný prísun čerstvého vzduchu
  • Bez škodlivých látok
  • Dobre osvetlené priestory

 

 

 

text Anna Salvová