sydney 3Opera v Sydney je symbolom modernej Austrálie. Majstrovské architektonické dielo, zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva, testovalo od koncepcie až po svoje dokončenie limity inžinierstva, konštrukcie a projektovania. Od roku 1973, kedy Opera v Sydney otvorila svoje brány a zmenila obraz Austrálie, sa začala v architektúre a nielen v nej nová éra kultúrneho objavovania, spoločenskej snahy a vytrvalosti.

Dnes, o päť desaťročí neskôr, sa budova stala dôležitým miestom stretávania širokej komunity milujúcej kultúru, umenie i architektúru. Stala sa najrušnejším centrom divadelného umenia v krajine a neoddeliteľnou súčasťou mesta vo vzťahu ku kultúre, dedičstvu, udržateľnosti a cestovnému ruchu.

 

sydney 8

 

Skice dovtedy neznámeho architekta presvedčili porotu

Za dizajnom Opera House v Sydney je dlhá história. Príbeh tejto stavby sa začal v roku 1956, keď vláda Nového Južného Walesu vyhlásila otvorenú súťaž na návrh dvoch sál, opery a symfonických koncertov. Dánsky architekt Jørn Utzon bol v tom čase pre verejnosť neznámy, ale jeho prihláška do súťaže, pozostávajúca z niekoľkých jednoduchých skíc, zaujala slávneho staviteľa Eera Saarinena, ktorý bol členom poroty. Predložené výkresy boli ohodnotené tak, že je predpoklad, že stavba podľa nich zrealizovaná bude predstavovať jednu z najväčších budov sveta.

 

sydney 5

 

Opera House v Sydney sa realizovala v troch stavebných etapách

Výstavba opery v Sydney začala v marci 1959 po demolácii existujúceho električkového depa Fort Macquarie. Jej projekt bol realizovaný v troch fázach, založenie a vybudovanie pódia s výhľadom na prístav v Sydney, výstavba vonkajších škrupín a výstavba interiéru. V rokoch 1957-1963, uprostred výstavby pódia, Utzon a Arup pracovali na vývoji škrupinového systému, ktorý by umožnil pôvodnú sférickú schému.

 

sydney 8

sydney 2

 

Po dlhom výskume prišli s riešením, ktoré pozostávalo z rebrovaného systému prefabrikovaných betónových škrupín vytvorených z častí gule. Tento systém umožňoval, aby každé rebro bolo zostavené z niekoľkých štandardných segmentov odliatych do spoločnej formy na mieste. Škrupiny boli pokryté 1 056 066 keramickými dlaždicami vyrobenými vo Švédsku z hliny a drveného kameňa. Spolu s umiestnením škridiel trvalo dokončenie ikonickej strešnej konštrukcie jedenásť rokov.

 

sydney 4

 

Vonkajšie sklenené steny sú podopreté vertikálnymi oceľovými stĺpikmi, ktoré siahajú až po ústie škrupín. Z týchto stĺpikov vychádzajú bronzové zasklievacie tyče, ktoré pomáhajú podporovať sklenené tabule pozostávajúce z dvoch vrstiev skla spojených medzivrstvou plastu, aby sa spevnili okná a zabezpečila lepšia zvuková izolácia.

 

sydney 7

 

Usporiadanie interiéru a jednotlivých sál

V tretej a poslednej fáze projektu sa pod dohľadom novovymenovaných architektov Petra Halla, DS Littlmora a Lionela Todda výrazne zmenil Utzonov pôvodný návrh. Hlavná sála, ktorá bola pôvodne navrhnutá ako viacúčelový priestor, sa stala miestom výlučne pre usporadúvanie koncertov. Sála sa nazvala Koncertnou sieňou a má kapacitu 2 800 ľudí. Malá sála - Operné divadlo, pôvodne naprojektovaná na javiskové inscenácie, bola finálne určená na baletné a operné predstavenia. K pôvodnému dizajnu boli pridané aj tri menšie divadlá, knižnica a kino spolu s tromi reštauráciami, šiestimi barmi a šesťdesiatimi šatňami. Budova má celkovo 1000 izieb s prístupom cez halu, ktorá obklopuje celú budovu a spája päť výkonnostných priestorov.

 

sydney 1

 

Budovu slávnostne otvorila kráľovná Alžbeta II. v októbri roku 1973 a budova Opery v Sydney stala nositeľom architektonických výziev, technológií a kultúry spoločnosti. Pri príležitosti 50. jubilejnej sezóny Opera v Sydney predstaví počas celého roka 2023 to najlepšie zo súčasnej kultúry od významných austrálskych a medzinárodných umelcov s viac ako 230 predstaveniami, podujatiami a zážitkami, ktoré budú prezentované v divadlách, na nádvorí i v rámci online predstavení.

Pripravila: Petra Adamcová