Chátrajúca budova, ktorá svoj účel neplnila už od roku 2000, si napriek zmene svojej funkcie rekonštrukciou uchránila a zachovala svoj pôvodný vzhľad. Návrh prestavby tejto národnej kultúrnej pamiatky si vzal pod svoje krídla architekt Matej Otrísal spolu s kolegami zo združenia PamArch. Počas piatich rokov trvania rekonštrukcie aktívne debatovali s pamiatkovým úradom, aby bola zachovaná charakteristická podoba budovy. Jej dominantou je veža vodojemu, ktorá je dodnes najvyšším bodom mesta. Jej vrchol je vo výške 43 metrov a počas priaznivého počasia a dobrej dohľadnosti z nej možno vidieť aj Bratislavu.

Budovu Ružového mlyna dali postaviť v roku 1916 Winterovci, zakladatelia súčasnej podoby a slávy piešťanských kúpeľov. Vtedajší dôvod bol prostý. V piešťanských kúpeľoch sa liečilo viac ako dve tisícky ranených vojakov. Dodávky potravín v tom čase viazli a pacientom bolo treba poskytnúť stravu. Ružový mlyn tento problém úspešne vyriešil. Počas druhej svetovej vojny, kedy skončil Ľudovít Winter v koncentračnom tábore bola budova arizovaná. Po návrate z tábora znovu Ľudovít mlyn rozbehol, ale fungoval len zopár rokov, kým mu ho v roku 1948 zobrala vtedajšia vládna strana.

Práve developerská skupina Ružový mlyn začala písať novú históriu tohto objektu v roku 2017. Obvodové múry a najmä vzácne secesné fasády prešli dôslednou rekonštrukciou. V interiéri dvoch traktov nižšieho krídla budovy zostali zachované iba fragmenty stropov. Vo vyššom krídle zostali pôvodné stĺpy a nosné steny. Vytvorených bolo niekoľko nových okenných otvorov a balkónov.

Dnes objekt poskytuje ubytovanie v 73 bytových jednotkách. Veľkosti bytov sa pohybujú od 33 do 218 metrov štvorcových, a sú medzi nimi malé jednoizbové byty, ale aj rozľahlé mezonety s terasami na najvyšších podlažiach. Áno, aj také môžu byť príbehy budov, ktoré kedysi slúžili ako výrobné alebo továrenské haly. Vďaka invencii a umu šikovných architektov sa začína ďalší rozmer ich fungovania.

Pripravila: Petra Adamcová, zdroj informácií: Ružový mlyn
Foto: Dynameet Studio