Samotný betón prešiel oproti minulosti radikálnymi zmenami. Nielen čo sa týka jeho zloženia, ale aj použitia. Nejde o troj- alebo štvorkomponentný betón, ale o vysoko kvalitný pohľadový betón 21. storočia, ktorý pozostáva z viacerých účelovo pridávaných komponentov. Čo sa týka technických aj optických vlastností, práve tie sú v konečnom dôsledku zárukou vysokej kvality.

Už starí Rimania...

Rimania používali betón úplne bežne. Do určitej miery im v tom pomohli prírodné podmienky, najmä v sopečnej oblasti na západ od Neapola, v blízkosti dnešného prístavného mesta Pozzuoli. Je pravda, že určitý druh betónového muriva sa používal už v Grécku a dokonca aj v Egypte. Jeho použitie však bolo ojedinelé a úprimne povedané, „nebolo to ono". V okolí mesta Pozzuoli sa nachádzal jemný prášok (tzv. porculán), ktorý po zmiešaní s vodou stvrdol, čo bolo spôsobené vzájomnou chemickou reakciou. Rimania si cenili najmä vysokú pevnosť a veľkú odolnosť voči vode. Betón vyrábali tak, že vzniknutú betónovú maltu zmiešali s drobnými kameňmi či úlomkami tehál. Zmes zhutnili alebo naliali do dreveného debnenia, prípadne medzi vonkajšie a vnútorné lícne murivo, ktoré prebralo funkciu debnenia (rovnakým spôsobom sa ešte v nedávnej dobe používal tzv. škvárobetón). Rimania používali betón najmä pri stavbe kúpeľov, mostov a akvaduktov, z ktorých mnohé stoja dodnes.

Portlandský cement – „vynález" pre stavebníctvo

Jeho vynálezcom bol Angličan Joseph Aspdin. Praktickému využitiu portlandského cementu zo začiatku bránili nedokonalé výrobné postupy. Napriek tomu, vďaka svojim vlastnostiam, prevýšil všetky dovtedy dostupné suroviny a pomohol splniť sny mnohých architektov. Až koncom 19. storočia ponúkla výroba solídny portlandský cement, aj keď jeho cena bola oproti „normálnemu" cementu takmer trojnásobná.

Viac sa dočítate na strane 90- 93

Text: Ivona Partmanová v spolupráci s firmou Renit
Foto: Renit s. r. o.

• 
• 
• 
• 
•  

Tento článok vyšiel v publikácii Top trendy v bývaní 2011