Hodváb ako stavebný materiál

Kostrou stavebného materiálu je hodváb, ktorý bol vystužený a preložený. Ním sa dosiahol vznik samonosného povrchu mimoriadnej štíhlosti a ľahkosti. Keď sa takýto prvok vylisuje, je možné z neho vytvoriť prefabrikovanú modulárnu jednotku, ktorá slúži ako konštrukcia aj ako kryt a ponúka jednoduchý montážny systém s vysokou všestrannosťou.

Hodváb patrí medzi najodolnejšie prírodné vlákna a môže sa pochváliť štvornásobnou pevnosťou ocele pri ekvivalentnom priereze. Táto jedinečná vlastnosť dáva látke po stuhnutí merateľné štrukturálne možnosti. Okrem toho, prirodzená ľahkosť hodvábu je ďalším lákavým aspektom, ktorý umožňuje dosiahnuť vyhľadávanú synergiu medzi pevnosťou a nízkou hmotnosťou.

Na vytvorenie formy pre pavilón bol navrhnutý jednoduchý trojcípy prvok, ktorý sa 12-krát opakuje, aby vytvoril dvanásťuholník. Celá konštrukcia, na ktorú bolo použitých 100 metrov látky, sa stáva stabilným krytom, ktorý vymedzuje priestor. To všetko je dosiahnuté pomocou prvku s hrúbkou 0,5 mm, ktorý sa primárne používa v odevoch a dekoráciách.

Pavilón v tvare hviezdy

Výsledkom je pavilón pripomínajúci hviezdu, čo vysvetľuje jeho zlatý odtieň. Panely sú z vonkajšej strany potiahnuté, čo vo vnútri odhaľuje hodvábnu čiernu farbu. Štyri trojuholníkové kovové stĺpiky podopierajú strechu s dvanásťuholníkovým okulom, pričom všetky sú lakované čiernou farbou. Priestor je štíhly, vertikálny a tmavý. Okulus však nie je jediným zdrojom svetla. Trojuholníkové lúče svetla prenikajú medzi strechu a kryt a vytvárajú novú hviezdu, ktorá sa posúva s pohybom slnka.

Po festivale architektúry našiel altánok ďalšie využitie 

Hodvábny pavilón bol koncipovaný pre nádvorie Kolégia architektov La Rioja. Nádvorie je uzavreté a postavené zhutnenou zeminou a zdobia ho štyri veľké palmy, ktoré evokujú zelenú a exotickú atmosféru, ktorá rezonuje s arabským dedičstvom mesta. Táto botanická inšpirácia tvorí základ geometrie pavilónu. Svetlo a tieň hrajú v dizajne ústrednú úlohu a vytvárajú tak neustále sa meniaci zážitok. Pohyblivé vzory vegetačných tieňov vrhaných na pavilón, tiene pavilónu na zem a súhra svetla v samotnej štruktúre, to všetko prispieva k podmanivej atmosfére. Pavilón predstavuje neočakávaný prvok, ktorý láka návštevníkov, aby preskúmali a hľadali jeho vchod, zatiaľ čo vnútorný priestor harmonicky kontrastuje s okolitým exteriérom a dopĺňa tak pohlcujúcu cestu.

Nedávno bol pavilón inštalovaný v záhradách Nuevos Ministerios v Madride. Toto miesto obklopené bujnou vegetáciou ponúka kľukatý chodník a diskrétny, nie okamžite viditeľný vstup. Hoci sa toto nové prostredie odchyľuje od pôvodného kontextu, pre ktorý bol pavilón pôvodne navrhnutý, záhrady v rámci mestskej rozlohy Madridu, chránené elegantnou arkádou, poskytujú altániku podobné prostredie chránených priestorov uprostred zelene.

Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Josema Cutillas, www.josemacutillas.com a Asier Rua, ww.asierrua.com