Matúš Procháczka je umelcom, ktorý maľuje na tenkej hranici medzi budúcnosťou a prítomnosťou. Maľby jeho monopostov sú víziami toho, ako by mohla vyzerať Formula 1 s odstupom dvoch desaťročí. A hoci hľadí do budúcnosti, nohami zostáva stáť pevne na zemi.
Nepovažuje sa za klasického maliara. Matúš Procháczka vo svojom ateliéri Wekoworks vytvára unikátne dizajnérske koncepty pomocou kombinácie viacerých techník. Jeho tvorba sa sústreďuje na vzhľad závodných vozidiel Indycar a F1. „Už na univerzite ma očarilo rendrovanie. Vytváranie realistických obrazov ma postupne nútilo hľadať nové výrazové prostriedky, ktorými by som nielen dokázal vyjadriť budúcnosť športového automobilizmu podľa vlastných predstáv, ale zároveň by som bol schopný zachytiť moment tak, ako to fotografia nedokáže. Z nebezpečnej blízkosti a v rýchlom pohybe,“ popisuje svoje nadšenie Matúš.
Hoci sa jeho výrazové prostriedky líšia od klasickej maľby, pohnútky, ktoré ho vedú k tomu, aby tvoril, sa neodlišujú od pohnútok iných umelcov. Aj pre neho je podstatné to, aby svoje vnútorné videnie sveta mohol premietnuť do niečoho, čo bude inšpiráciou pre ďalších. Matúš tým zároveň uspokojuje potrebu nahliadnuť do budúcnosti. Jeho obrazy sú výsledkom takmer dvojročného 3D modelovania v grafickom softvéri. Kým základ tvoria rendre, dodávajúce každému dielu fotograficky realistický vzhľad, finálne detaily sú ukončené pomocou techniky airbrushu a nanášania akrylových farieb.
„Ľuďom sa veľmi ťažko vysvetľuje, čo presne je CGI a na čo sa vlastne dívajú, keď stoja pred mojimi obrazmi. Neraz som sa stretol s takouto reakciou. Ako však stručne popísať týždne neúnavnej práce v niekoľkých softvéroch?“ Zamýšľa sa Matúš a pri pohľade na jeden z jeho obľúbených obrazov s názvom #14 Fernando Alonso začne poukazovať na to, ako pracuje s motívom skutočnosti. „Autenticitu dosahujem aplikovaním grafických prvkov, ako sú logá sponzorov jednotlivých tímov.“
Perspektíva sa v Matúšových obrazoch líši. Divákovi sa naskytá pohľad na formuly z výšky, perspektívy aj podhľadu. Dramatický dojem zo záberu umocňuje tým, že prekonáva zónu plátna a maľbu nanáša aj na samotný rám.
O jeho dielo sa časom začali zaujímať prívrženci automobilizmu, obzvlášť fanúšikovia závodov F1. Chýry o jeho realistických maľbách sa zakrátko dostali do umeleckých sfér. Bolo len otázkou času, kedy budú o Matúšove diela prejavovať záujem umelecké inštitúcie. „Po tom, čo moje práce objavili organizácie, kurátori aj galérie, začala sa moja tvorba meniť na niečo vážnejšie. Bol to len začiatok. Prvý návrh a odrazu o mňa prejavili záujem. Uvedomil som si, že som súčasťou umelcov, ktorí sa venujú súčasnému umeniu. Cítil som, že som práve dosiahol najväčší úspech vo svojom živote,“ priznáva.
Matúš Procháczka zakrátko prestal tvoriť len pre potešenie a sústredil sa na svoju činnosť s vážnejším záujmom. Inšpirovaný Danielom Simonom, zachoval si vlastný štýl, ktorý mu nedovolil uletieť do výšin. A to doslova. „Neskôr som si uvedomil, že nie som ako Daniel Simon. Mal som a naďalej mám potrebu približovať sa k najreálnejšiemu možnému scenáru budúcnosti,“ uznáva a vzápätí sa vracia k inšpiratívnym zdrojom, medzi ktorými vymenúva karosérie talianskych automobilov. Ako hovorí, ich aerodynamický vzhľad ich robí tak krásnymi, že si svoju atraktivitu zachovávajú aj po desiatkach rokov.
Premietajúc do svojich obrazov budúcnosť, je na mieste opýtať sa, aké ciele má Matúš v najbližších rokoch. „Rád by som si našiel čas na vytvorenie nového 3D modelu. Aj v technike by som chcel vyskúšať nové postupy. Viete, maľbu je možné modernizovať použitím nových materiálov, pridaním ďalšieho médiá. V tejto chvíli neviem s určitosťou povedať, čo všetko zakomponujem do svojej tvorby nabudúce. Priestor na zdokonaľovanie je tu stále,“ pousmeje sa a z jeho pohľadu je možné tušiť, že nadšenie z toho, čo robí, ho absolútne napĺňa. Či sa stane Matúšova tvorba inšpiráciou pre budúce generácie modelárov a či uvidíme jednu z jeho vízií skutočne na dráhe niektorej zo svetových Grand Prix, zostáva nateraz nezodpovedanou otázkou a otvorenom závere. Budúcnosť nemusí byť prehnane vyspelá. V obrazoch Matúša Procháczku zostáva dostupná, uveriteľná a nebezpečne prítomná.
