Henrika Vibskova preslávili odvážne geometrické vzory, kontrastné tvarom, strihom či farbami. Práve počas Festivalu dizajnu v Londýne si tento dánsky módny návrhár trúfol predstaviť sa v inej rovine, než v tej, v akej ho vidieť na módnych prehliadkach. A jeho počin je tým posledným, čo by sa dalo čakať od niekoho, kto sa pohybuje v módnom priemysle už desaťročia. Jeho inštalácia sa totiž volá Cibuľová farma. Pretože, áno, nachádza sa v nej aj cibuľa.
Na tomto umeleckom počine je však pozoruhodných viacero faktov. Začnime teda miestom, kde sa táto neobvyklá, niekoľko metrov dlhá pasáž nachádza. Organizátori festivalu uznali totiž za vhodné spojiť avantgardu s klasikou a tak umožnili Vibskovovi, aby inštaláciu presunul do galérie tapisérií z 15. storočia vnútri Victoria and Albert Museum v Londýne. Medzi desiatkami umeleckých diel, zobrazujúcich život mešťanov v minulých storočiach sa počas Londýnskeho festivalu dizajnu, budú môcť prechádzať návštevníci s nevídaným a nezažitým pocitom.
Vibskov, fascinovaný prítmím vnútri výstavnej haly, totižto rozpracoval svoju predstavu o podzemnom poľnohospodárstve v podobe rozmernej interaktívnej pasáže s blikotavými diódami, umelými štetinami a, ako napovedá názov, strapcami červenej cibule. Prečo to však bola cibuľa, dizajnér neobjasnil. Medzi plodinou a okolitým prostredím je však možné pozorovať zhodu, založenú na vrstvení. Podobne ako pri vytváraní umeleckého diela, rovnako aj pri tvorbe a formovaní cibule vznikajú vrstvy. Odhliadnúc od špekulatívnych úvah, inštalácia poskytuje návštevníkom určité náhradné prostredie. Hala plná tapisérií je totiž chránená pred svetlom a dotýkanie sa je striktne zakázané.
Halou prechádzajúca inštalácia však naproti tomu nabáda k bezprostrednej interakcii s umelo vytvoreným prostredím, ktoré autor v určitých častiach zámerne zúžil na úkor toho, aby sa návštevníci dotýkali inštalácie aj inak, ako len rukami. Cibuľová farma je nesporne dielom slúžiacim na uspokojenie viacerých zmyslov. Ako vyplýva z vyjadrení, ktoré poskytol módny návrhár počas Londýnskeho týždňa dizajnu, prostredie pasáže kopíruje prirodzené súčasti farmy. Mierka človeka je tu však voči mierke porastu naopak. V gigantickej podobe tak jednotlivé oblúky pripomínajú prehýnajúce sa steblá a štetiny ich mikroskopický detail. Striedavé prechody medzi tyrkysovou a bielou ďalej spôsobujú optickú ilúziu a prenášajú návštevníka do zvláštnej kombinácie nových svetov a historických kultúr.
