Profesor Alojz Kopáčik pôsobí na plný úväzok na Stavebnej fakulte STU v Bratislave, kde prednáša, garantuje študijné programy, vedie katedru a výskumné kolektívy. V minulom roku prevzal funkciu prezidenta Združenia ABF Slovakia, ktoré organizuje súťaž Stavba roka. Ako úsmevne hovorí, robí to v podstate ako hobby. S plnou vážnosťou však dodáva, že ho k tomu viedlo presvedčenie a viera, že sa súťaž podarí opäť posunúť o krôčik ďalej.

Aké ste mali pocity po ukončení predchádzajúceho ročníka súťaže Stavba roka?
Priamo po skončení galavečera a prenosu v sále to bola prvom rade úľava – neskôr čiastočná spokojnosť po prvých pozitívnych vyjadreniach a gratuláciách priamo v sále, no zároveň trochu mrzutosť, že všetko sa nepodarilo zrealizovať podľa mojich predstáv. Prekvapil ma však veľký záujem o gala večer, ktorý výrazne presiahol kapacitné možnosti sály.

Rozhodli ste sa niečo v rámci celej organizácie súťaže zmeniť?
Rokujeme s primátorom hlavného mesta o nahradení Ceny primátora Bratislavy za Cenu únie miest Slovenska. Domnievame sa, že ocenenie stavieb slúžiacich verejnosti a občanom celého Slovenska by bolo pre súťaž prínosom a že by to ocenili občania aj partneri. Ďalšou významnou zmenou je, že dielam nominovaným na hlavnú cenu okrem diplomu odovzdáme aj artefakt. V minulosti to tak nebolo, a tak najmä kolektívy stojace za nominovanými dielami nemali pocit dostatočného ocenenia, resp. nemali dojem, že by bola dostatočne vyjadrená úroveň umiestnenia diela v súťaži. V zásadných rysoch však súťaž ostáva bez zmeny.

Čo bolo v uplynulom ročníku najťažším „orieškom“?
Najviac námahy som venoval hľadaniu partnerov a ich optimálnej integrácii do diania okolo súťaže. Každý z partnerov má isté očakávania, rád by sa videl v určitej pozícii a logicky by rád presadil svoju predstavu. Týka sa to tých, ktorí podporujú súťaž finančne, ale aj mediálne, nevynímajúc vyhlasovateľov a členov Združenia ABF Slovakia. Naladiť tento veľký orchester na „spoločnú strunu“ nebolo ľahké a prinášalo zo dňa na deň nové výzvy. V tých chvíľach som si uvedomoval, koľko námahy a úsilia je za prípravou takejto súťaže a podujatia.

Osvedčilo sa vám usporiadať slávnostný galavečer súťaže spoločne s najväčším veľtrhom stavebníctva na Slovensku?
Áno, ohlasy od členov združenia a vyhlasovateľov boli pozitívne, a to nielen v osobných rozhovoroch, ale aj na valnom zhromaždení nášho združenia, ktoré rozhoduje o základných rysoch súťaže. Máme pozitívny ohlas aj od top manažmentu Incheby, organizátora veľtrhov Coneco a Racioenergia.

Čo vám osobne prechádzajúci ročník súťaže priniesol?
Osobne som získal množstvo nových skúseností, keďže v minulosti som na takejto pozícii nepôsobil. Samozrejme, veľmi mi pri tom pomohli moje skúsenosti, ako aj osobné kontakty z minulého obdobia, keď som viedol fakultu. Z pohľadu prezidenta ABF Slovakia som si uvedomil niektoré aspekty dôležité pre budúcnosť združenia, jeho poslania na Slovensku, ale aj samotnej súťaže. Postupne sa kryštalizujú vzťahy nielen vo vnútri združenia, ale aj smerom k ostatným partnerským organizáciám. Veľmi si vážim úspešné obnovenie spolupráce s Nadáciou ABF v Českej republike, ktorá dlhé roky organizuje tamojšiu súťaž Stavba roka.

Ako zatiaľ vyzerá stav prihlásených diel?
Prihlášky začali prichádzať v ostatných dňoch, na Slovensku je asi národným športom doťahovať veci na poslednú chvíľu (úsmev). Takže súčasné počty a portfólio prihlásených diel rozhodne nie je reprezentatívnym výberom výslednej množiny stavieb prihlásených do súťaže. Trvalo sme svedkami toho, že do súťaží nie sú prihlásené mnohé významné diela alebo diela, ktoré by si určite zaslúžili ocenenie.

Objavujú sa medzi prihláškami aj diela, ktoré vôbec nespĺňajú požiadavky súťaže?
Všetky prihlásené diela musia spĺňať základné administratívne podmienky na účasť v súťaži. Všetko ostatné je na odbornej porote, ktorá diela hodnotí a udeľuje ceny. Štatút súťaže intonuje komplexné hodnotenie diela, necháva však na porote, aby hodnotila napĺňanie čiastkových kritérií. Vždy rešpektujeme, že diskusie o týchto skutočnostiach sú internou záležitosťou poroty a v tomto smere si ctíme a vážime profesionalitu a odbornosť členov poroty.

Ako na základe doteraz prihlásených stavieb možno zhodnotiť situáciu slovenského stavebníctva a architektúry?
Osobne si myslím, že na Slovensku máme stále veľa pekných a kvalitných stavieb. V oblasti architektúry a stavebníctva takisto nájdeme veľké množstvo tvorivých a úspešných osobností, ako aj spoločností, ktoré svojimi stavbami a realizáciami rozhodne prispievajú k pozitívnej reprezentácii slovenskej architektúry a stavebníctva. Ak sa pozrieme na aktuálne diela vo výstavbe alebo na pripravované investičné zámery, som presvedčený, že sa máme na čo tešiť.

Kancelária je dielom profesorovej dcéry, ktorá študovala dizajn. Dnes sa už síce tejto profesii naplno nevenuje, zostala však „rodinným dizajnérom“. Podľa požiadaviek svojho otca vytvorila návrhy, ktoré dali vyrobiť na mieru. Ostatné predmety kúpili v bežných obchodoch. Vyložené sú tu len ocenenia a spomienkové predmety, pripomínajúce profesorovo pôsobenie v predsedníctve Svetovej organizácie geodetov (FIG). V kancelárii pribudnú ešte obrazy, ktoré dostal od priateľov pri rôznych príležitostiach.

Pri konferenčnom stole prebiehajú zasadnutia výkonného výboru ABF Slovakia, všetky ostatné rokovania a pracovné stretnutia sa uskutočňujú na univerzite. Profesor absolvuje takýchto rokovaní každý deň niekoľko, takže v kancelárii je sám naozaj iba zriedka.

V ostatných rokoch sme na Slovensku svedkami obrovskému rozmachu kancelárskych projektov, a to z hľadiska počtu aj rozmanitosti realizovaných diel. Podľa profesora Alojza Kopáčika aj pripravované investičné zámery potvrdzujú, že dopyt po stavbách tohto druhu je pre developerov stále dostatočne motivujúci. Na obrázku projekt Central, ktorý získal cenu Stavba roka 2013.

Príjemne sa cíti v našich zámkoch či kaštieľoch, najmä, keď sú zrekonštruované s citom a udržiavané. Je rád, ak sakrálne stavby dokážu navodiť atmosféru pokoja, ale aj bázne pred nepoznaným a našimi zmyslami nepostihnuteľným – podľa jeho slov sa to nedarí každej stavbe, najmä tým modernejším. Obnova kaštieľa v Oponiciach získala v rámci súťaže Stavba roka 2012 Cenu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Vyhovuje mu aj mediteránne prostredie, hoci nerozmýšľal nad tým, či jeho duši viac lahodí architektúra, samotná krajina alebo štýl života obyvateľov týchto krajín. Rád sa vracia najmä do destinácií, ako sú Španielsko, Taliansko alebo Grécko.

Obdivuje výsledky v oblasti ochrany a zveľaďovania krajiny vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Priznáva, že v ostatných rokoch je cesta autom, najmä cez Rakúsko, osobitným zážitkom. Ak si človek uvedomí, koľko cielených programov, úsilia, ale aj dobrých politických rozhodnutí a financií si to vyžiadalo, zaslúži si to obdiv.

text: Anna Salvová
foto: archív Alojza Kopáčika a archív firiem