Iný charakter má predmestie v Anglicku, kde sa koncom 18. storočia začalo s vytváraním tzv. „suburbs" (predmestí), iný napríklad vo Francúzsku, Rakúsku či na Slovensku.

Anglické predmestia vznikli v závislosti na mobilite obyvateľov, keď už nebolo potrebné, aby zamestnanci bývali v tesnej blízkosti svojich pracovných príležitostí. Práca a bývanie ako dve funkčné zložky sa začali viac segregovať. Tak začali vznikať predmestia v okolí Londýna a ostatných väčších miest v Anglicku. V iných krajinách, či už európskych alebo aj Amerike, tento pojem rezonoval v rôznych súvislostiach. Vo Francúzsku sa počas veľkej prestavby Paríža tento pojem používal na základe vtedajšej kultúrno-spoločenskej situácie a rozvrstvenia vtedajšej spoločnosti. Predmestie Paríža sa prestávalo považovať za lokalitu, kde sídli iba „spodina" obyvateľstva. Hlavným zámerom vtedajších architektov bolo čo najlepšie prepojenie predmestí s centrom. Vhodný príklad, ktorý je do veľkej miery porovnateľný s príkladom bratislavských predmestí, je Viedeň. Urbanistická štruktúra Viedne je výrazne zrastená s predmestiami. Predmestia majú len administratívne hranice motivované historickou štruktúrou osídlenia.

Sen o vlastnom rodinnom dome

Fenomén priestorového rastu miest, pre ktoré je možno použiť pojem „rozširovanie zástavby mestského typu", vedie k preskupovaniu obyvateľstva do krajiny. Vo veľkých mestách a ich centrách sa počet obyvateľov postupne znižuje a v predmestských oblastiach neúmerne rastie. Toto rozptyľovanie zástavby, ku ktorému dochádza bez všeobecného konsenzu, už „narazilo" na svoje medze. K rozširovaniu zástavby prispel sen o vlastnom rodinnom dome. Predmestia nadobúdajú mestský charakter, obrysy mesta a pôvodného vidieckeho priestoru sú stále menej viditeľné. Tento typ osídlenia odborníci nazývajú „sídelná kaša". Urbanita už nie je viazaná na mesto, životný štýl vidieckeho obyvateľstva sa v predmestiach mení na mestský. Predmestie je v prvom rade urbanistickou kategóriou osídlenia. V tejto súvislosti sa ukázalo, že európska mestská tradícia, ktorá získala svoje najdôležitejšie charakteristické rysy v 19. storočí, môže pri dodržiavaní určitých konvencií organizovať spolužitie množstva ľudí na obmedzenom priestore.

Text: Martin Chlebo
Foto: Archstudio Bobek Javorka, Čubo Stacho, Ofis architekti, Open City, Steve Troes Fotodesign, Velux

Viac sa dočítate na stranách 193-197

• 
• 
• 
•  

Tento článok vyšiel v publikácii Top trendy v bývaní 2013