„Ak sa pozriete okolo seba, vidíte všetko, čo je trendy. Ale povedzte, spomínate si na všetky tie veci, ktoré ste videli? Čo vám utkvie v pamäti, keď sa prejdete po celom výstavisku?“ Pýtali sa študenti ateliérov z UMPRUMU. Je veľa vecí, ktoré Vám utkvejú v pamäti. Máločo z nich je však možné chytiť.
V porovnaní s úvodnými stretnutiami boli ďalšie dni Designbloku prenikaním za steny expozičných pavilónov. Objavovaním vízií a názorov vystavovateľov. Hľadaním odpovede na to, čo je pre každého z nás dizajn. „Ak uvidíte túto fotografiu, vás pohľad na kreslo sa nenávratne zmení a už nikdy nebude rovnaký,“ upozorňoval poslucháčov prednášky španielsky dizajnér Jaime Hayon, ukazujúc na slide zo svojej prezentácie. Všetci prítomní sa v jednom momente dívali na dvojicu objímajúcich sa tučniakov. A na žlté kreslo JH1, ktoré navrhol pre &tradition. „Preto som ho nazval Catch chair,“ akoby mimochodom dodáva Hayon. A z „whatever“ postoja prechádza striedavo a plynulo do „seriously, I mean it“ režimu, v ktorom zdôrazňuje, ako je dôležité, aby bol dizajn pre človeka hodnotný.
Niekde sa dalo kĺzať, inde kúpať, no pre všetky expozície platilo, že sa dali vyskúšať. Dizajnéri navrhli priestory svojich výstavných priestorov ako interaktívne pavilóny. Na niektorých z nich nebolo viac ako samotné produkty. To platilo aj pre imerzívnu inštaláciu na stánku Javoriny. Medzi priehľadnými závesmi s horským motívom boli rozmiestnené modely z najnovšej kolekcie.
Každý z dizajnérov má na hodnoty odlišný pohľad. Keď sa o hodinu neskôr stretávame s architektkou Evou Bránkovou, stretávajú sa naše názory na večne platný dizajn pri stole, ktorý je zostavený zo súprav od Steltonu a Iittala. Eva Beránková zbožňuje stolovanie. Na úhľadne naaranžovanom stole je viditeľná inklinácia k škandinávskemu dekoru. „Mám rada nádoby a vedia to o mne všetci známi. Ani som neplánovala zbierať ich. Ale to viete, skôr, než sa nazdáte máte pivnicu plnú troch škatúľ a ani neviete, čo v nich je,“ smeje sa, keď kladie na stôl pohárik Kartio, skombinovaný s vázou Alvara Aalta a sadou Kastehelmi . „Táto je zo šesťdesiatych rokov. Tá ďalšia z päťdesiatych. Tentokrát sme tu už druhýkrát a chceli sme, aby mal priestor ucelenú myšlienku. Aby to nebolo len o náhodnom výbere všetkého možného.“ A keď približuje, ako vytvárala kompozíciu na stole, ukazuje pritom prichádzajúcim návštevníčkám, maľované motívy Klausa Haapaniemiho s nezameniteľne fínskym vzhľadom. „Je to úspešná sada, nemyslím si, že by mala niekedy vyjsť z módy, nedajbože z produkcie. Ten dizajnér ma vždy udivuje svojím talentom,“ hovorí sústredene a obdivuje pritom maľovaný dekor na porcelánovom tanieri.
Uprostred Superstudia stála skupina kresiel Chips. Návrh Lucie Koldovej bol doplnený takisto o stolné lampy Brokis. Návštevníci tak mali z kresla výhľad na okolité expozície. Vrátane leteckej školy, ktorá do svojho výstavného priestoru inštalovala lietadlo.
A zatiaľ čo, sa spolu s prítomnými dámami Eva Beránková zhovára o kráse tanierov, všadeprítomný, dokonalo vyleštený príbor z plynulými krivkami a hladkým, chladivým povrchom, zostáva nepovšimnutý. Pri odchode sa zhodneme na tom, že dizajn môže vyniknúť jedine vo svojej čistote. Tej doslovnej čistote. Za pravdu nám dáva aj Václav Kužílek, keď nás prevádza mobilným stánkom Grohe o niekoľko metrov ďalej, zaparkovaným pred budovou Výstavného paláca, kde sa po celý čas sústreďujú menšie skupinky študentov, kriticky hodnotiacich vystavené exponáty a porovnávajúcich inšpiratívne momenty dňa.
Že sa v Superstudiu nachádza aj vírivka, ukázalo až posedenie na pohovke z outdoorovej kolekcie Tribú, ktorá sa nachádzala na najsvetlejšom a najútulnejšom stánku v rámci celej expozície Superstudia. Fakt, že podlaha stánku Teek pozostávala z exteriérových kompozitných dosiek, len prispieval k umocneniu atmosféry letnej terasy súkromného spa.
„Je to tak, máte pravdu, bez tej čistoty sa všetka tá krása stráca. A je to náročná práca, no pekná. Ako všetko ostatné,“ s úsmevom vysvetľuje Václav Kužílek, ktorý, bez ohľadu na to, či spolu stojíme pri novo predstavenej alebo stálej produktovej rade, dokáže vypichnúť to najlepšie. Neveľký priestor je presvetlený zasklenou prednou stenou a všade voňajú citrusy z čerstvo podávanej sódy. A kým tam pred palácom vyčína silný vietor, vnútri je teplo a pokoj. S Václavom Kužílkom končíme pri najväčšej expozícii. V sprchovacom kúte Private SPA Shower je pre každý zmysel niečo. Sprchová hlavica má trojstupňový režim, ktorý je možné aktivovať súčasne. „Toto sme doposiaľ ponúkali samostatne, ale sme prví z tých, ktorá dokázali vymyslieť spôsob, ako aktivovať všetky tri stupne súčasne. Skúste si to, je to jednoduché a pritom intuitívne. Mení sa tiež farebnosť svetiel a môžete tu počúvať aj hudbu."“ hovorí, nadšene nabádajúc k tomu, aby sme vyskúšali jednoduchosť tlačidlového systému, zabudovaného do police. Aby dokázal, že je to naozaj tak, zavolá svojho kolegu, ktorý aktivuje sprchu, svetlá a hudbu. A keď sa pri pohľade na tvar sprchovacej hlavice Euphoria zhodneme na tom, že pripomína mikrofón, o niekoľko sekúnd sa už zo stánku ozýva Ellie Goulding. „Ešte aj spievanie v sprche sa zmení na koncert. Je v nej totiž zabudovaný audio systém,“ vysvetľuje. Lúčime sa v dobrej, veselej nálade. Jedným z dôvodov je aj krátke karaoke, ktoré nám predviedol niekoľko minút predtým jeho kolega na dôkaz toho, že v privátne SPA je veľmi chytľavou atrakciou pre každého, kto si v kúpeľni potrebuje zresetovať telo aj myseľ. A keď vo večerných hodinách vidíme, ako sa po Superstudiu prechádzajú ľudia v županoch a ktosi v bielom pavilóne stiera vodu okolo verejnej vírivky, odchádzame z Designbloku v presvedčení, že vzťah medzi dizajnom a človekom sa prehĺbil. A že sa stal rovnocenným. Pretože vedieť, že ste obklopení, niečím, čo pre vás spravili druhí len preto, aby vám prejavili empatiu, je na tomto ročníku, kľúčovým. To isté nám potvrdzujú aj študenti z UMPRUMU, keď s istou výčitkou hovoria: „Nie je to o trendoch, je to o empatii. Empatia je pre dizajn zásadná. Bez tej by to nemalo zmysel. Ako dizajnér musíte rozumieť tomu, čo človek potrebuje.“
