Tempo vo svete dizajnu sa zrýchľuje. Uprostred roka sme mohli vidieť výrazné zmeny v prechodnej, rezort sezóne, doposiaľ typickej len pre módny priemysel. Ombré sklo, terakota v každej mierke, pastely a funkcionalistické formy teda definitívne poznačia začiatok nového desaťročia. Ktoré ďalšie štýly zostanú aj naďalej populárnymi?
Prechyľujúci sa vzťah medzi módnym priemyslom a dizajnom zostáva zreteľný aj v rastúcom záujme o ruský dizajn. Najskôr to bol Harry Nuriev, ktorý do dizajnu dostal prvky ulice. V porovnaní s ním je však Maxim Šerbakov, zakladateľ štúdia Supaform, pokračovateľom avantgardnej tradície talianskeho radikálneho dizajnu. Počas Milánskeho týždňa dizajnu predstavil hneď niekoľko kolekcií, no kolekciou s názvom Normative provokuje azda najviac. S odvážnym prístupom sa v nej Šerbakov ako avantgardný umelec pohráva s proporciami nábytku, kombinovaním materiálov aj rozdielnosťou proporcií.
Grafici ako Arthur de Menezes či štúdia na čele so Six n Five dostali hyperrealizmus na piedestál a vytvorili priestor pre multitalentovaných grafikov/art directorov. Spolupráca Julesa Tardyho a Johna Lukea Hodgkinsa z newyorského štúdia Collins je nevšedná už len z toho dôvodu, že dvaja grafici pripravili kolekciu nábytku, v ktorom dokonalo zhmotnili niekoľko súčasných tém odrazu. V sérii Circle Set Furniture Design predkladajú víziu virtuálne príťažlivého obrazu ako hmatateľné objekty v podobe stolov a stoličiek v rozličných výškach. Výrazné elementaristické formy, pozostávajúce z kombinácie kruhov, polkruhov z dúhovo zafarbeného skla a kovových kvádrov, sú excelentne zvládnutou aktualizáciou princípov, zdedených po dizajnéroch minulého storočia,
Pálená hlina si vyslúžila pozornosť najskôr vo svete ekologického bývania. Že sa môže ujať aj v produktovom dizajne, sa začalo prejavovať už počas vlaňajšieho Salone del Mobile v Miláne. Skutočným trendom sa stal hlinený dizajn až počas tohto leta. Fínsky art dizajnér Tero Kuitunen v rámci svojej umelecko-návrhárskej tvorby rozšíril experimentálne portfólio o hlinené Tiki lampy, kombinujúce telo lampy z pálenej hliny s tienidlom z ručne zviazaných papierových pásikov. Kuitunenovi sa podarilo zmeniť hlinené objekty na súčasť Cool Nordic štýlu, podstatne viac prívetivého voči novým vplyvom, než doposiaľ. Hoci sa terakota zaužívala predovšetkým s kultúrami okolo rovníka, je veľmi pravdepodobné, že trend objektov z hliny bude v sezóne 2020 ešte výraznejší.
Na estetické hodnoty osemdesiatych rokov nadviazalo modelom stola Non Objective aj portugalské štúdio Atelier Aveus. V tomto prípade však sklo zostáva číre, pričom pozornosť je prenášaná na podstavu stola. Farebné hranoly nahrádzajúce nohy stola, prestriedali dizajnéri mramorom aj oceľou. Inšpirácia síce vychádza z ďalšieho utopistického smeru dvadsiateho storočia, suprematizmu, no výber materiálov a ich uplatnenie dostáva Non Objective do roviny raných osemdesiatych rokov. Výrazné postmodernistické smerovanie pritom v dizajne zostáva prítomné už štvrtú sezónu a nová generácia jeho vyznávačov neustále rozvíja štylistiku tohto fenoménu.
Blur trend sa vyznačuje nerozoznateľnosťou medzi záhradným nábytkom a interiérovým vybavením. A kreslo Cocoon od architekta Kevina Hviida a dizajnéra Martina Kechayasa má všetky predpoklady na to, aby sa stalo ikonickým modelom, definujúcim éru rokov 2010-2019. Pre niektorých je Cocoon novotvarom vajíčkových kresiel šesťdesiatych rokov, lenže kombinácia viedenského výpletu s výrazným rámom z ohýbaného dreva poukazuje na to, že tvorivé duo sa inšpirovalo érou raných rokov dvadsiateho storočia. Cocoon sa zjavil na scéne v čase, keď začali dizajnéri vo veľkom predstavovať rozmerné formy, poskytujúce užívateľovi pocit bezpečia.
Losangeleské štúdio Atelier de Troupe sa vo svojej tvorbe vracia do sedemdesiatych rokov, ovplyvnených mid-century dizajnom. Zámerom dizajnéra Gabriela Abrahama je navodenie atmosféry dobového hollywoodskeho bývania. Abraham sa, snáď ako Tarantino, dostáva do histórie nábytkového dizajnu a vyberá z nej to, čo je mu sympatické. Hoci sa v niektorých prípadoch podobá jeho štýl kopírovaniu, kreslom Coda dokázal zjemniť formu niekdajších modelov zo sedemdesiatych rokov a tým zároveň posunúť smerovanie trendu novým smerom, pripájajúcim sa k Jumbo trendu. Dramatický výraz formy vyplýva z ohýbanej trubicovej konštrukcie, ktorá je minimálnym kombinovaním s koženým sedákom a operadlom o to viac robustná.
