„Moja izba bola mojím chrámom,“ vybavuje si Faye Toogood prostredie, ktoré ju ovplyvnilo v živote najviac. Stôl, na ktorom si neustále premiestňovala všetko, čo našla ako dieťa okolo domu, sa jej stal osudným. Odvtedy, čo vyštudovala históriu umenia, stihla už otvoriť dve štúdiá, navrhnúť niekoľko módnych mól, obchodov a dokonca aj zopár domov. Stala sa tvárou londýnskej dizajnérskej scény. Nie preto, že by na nej bola nováčikom, ale preto, že je nenahraditeľnou postavou, ktorá perfektne cíti, čo urobiť ako ďalšie.
V jej prípade je možné očakávať za každých okolností experiment. S tichou rebéliou a premyslený. Roky strávené štúdiom umeleckých zátiší a kompozičných techník vymenila Faye ako stylistka a redaktorka za vytváranie zátiší na počkanie. Lenže zakaždým, keď sa po fotení rozobral celý set, Faye to mrzelo. Vnútornému hlasu, ktorý jej našepkával, že by mala svoju kariéru posunúť iným smerom, dlho odolávala. V roku 2008 sa však definitívne rozhodla zmeniť svoje pôsobisko. Založila si Studio Toogood a odvtedy sa jej výnimočný zmysel pre materiály stal senzáciou, ktorá presiahla hranice domoviny. Neponáhľa sa. Postupuje poeticky. A keď navrhuje nábytok, cíti, že si plní sen stať sa sochárkou. Do každej z jej charakteristických Asambláží putuje celé jej prežívanie. Každá kapitola. Azda najviac ju preslávila Asambláž 4. Zbierka predmetov a nábytku, ktorá bola inšpirovaná obdobím tehotenstva.
Faye totiž Asambláž 4 predstavila na Milánskom design weeku v roku 2014. Pritom len o rok skôr ponúkla návštevníkom pohľad na oceľové klietky, tenké zrkadlá a stoličky skrížené s motykou. Perforácia, prázdnota a jednotný vzhľad kabinetov aj príručných stolíkov boli plné pravých uhlov, ostrých hrán a rohov. O to prekvapivejšie bolo predstavenie štvrtej kolekcie, ktorá nemala s predošlou schémou čiernych lakovaných skeletov nič spoločné. Faye namiesto toho uviedla béžovú sériu sklolaminátových stoličiek, divánu a stola, ktoré nazvala Roly Poly. Doplnila ich naviac o deky a prikrývky, ktoré umocňovali motív materského inštinktu. Možno aj tým, že Roly Poly umiestnila do prostredí svojich svojich ďalších projektov, stal sa tento model bezkonkurenčne najviditeľnejším kúskom zo všetkých realizovaných objektov, ktoré Faye doposiaľ navrhla. Stoličky nechýbali dokonca ani pri predstavení pop-up store inštalácie Blackpepper značky Comme des Garcons.
Hoci Faye rada uprednostňuje oversize košele a šaty, módny svet jej nie je vôbec cudzí. Treba dodať, že tie oversize košele sú z produkcie jej vlastnej značky. "Vzniklo to z čistej potreby obliekať nás a našich známych. Chceli sme niečo, v čom by sme sa mohli pohybovať aj pri práci. Bez toho, aby sa to obmedzovalo na mužov či ženy," hovorí Faye na margo estetiky značky Toogood, ktorú šije a navrhuje od roku 2017 spolu so svojou matkou a sestrou Ericou. Agenderové kolekcie ovplyvnené robotníckymi úbormi sú plné priemyselných tkanín, širokých strihov a voľnosti v pohybe. A keď sa Faye naskytla príležitosť navrhnúť vzhľad priestorov k aGender kampani pre Selfridges, nepohrdla ňou ani trochu. Podkutá scénografiou setov pre The World of Interiors a otestovaná nejednou prípravou módnej prehliadky pre Kenzo, Alexander McQueen či Vivienne Westwood, podujala sa k vytvoreniu na mieru vyrobeného nábytku pre Opening Ceremony aj Hermés. Drasticky červený interiér druhej spomínanej značky v roku 2013 neomylne pripomínal krv. Bakelitová inštalácia, všadeprítomné kvapky a mäsiarske háky sa od romantiky hodvábnych šatiek a kožených it-bags líšili na míle.
S obľubou v prírodných materiáloch a slušným penzom vedomostí o umení sa Faye vrhla do ďalšej netradičnej spolupráce s garbiarskou dielňou Billa Amberga. Ten pri príležitosti Londýnskeho festivalu dizajnu oslovil viacero londýnskych dizajnérov, okrem iného aj Toma Dixona, aby pre neho navrhli potlač na jeho vysokokvalitnú kožu. Kým Tom Dixon ponúkol ako riešenie vzhľad hliníkovej fólie, Faye si vybrala prirodzenejší spôsob prejavu a na kožu začala kresliť uhlíkom, ktorý doplnila machuľami z vodových farieb. Vzhľad návrhu s názvom Sketchpad bol plný výjavov zo zápisníka dizajnérky. Nadväzoval však aj na rané, praveké umenie. A tým zapôsobila Faye na Billa aj na kurátorov. Tí už dnes vidia v jej Asamblážach, kolaboráciách aj módnej značke silnú osobnosť s odvahou prejaviť vlastný názor. Je to práve to, čo si Faye odniesla od svojej mentorky, ktorá jej dala príležitosť jediný raz v živote zažiť pracovný pohovor a úspešne sa po ňom etablovať. A ktorá ju naučila, a na to Faye s vďakou spomína, že je veľmi dôležité zachovať si nezávislého ducha.
Bez obáv z prekračovania hraníc, z možného vyvolania faux-pas, ktoré by ako akademička bola musela znášať, či z neistoty, že niečomu stopercentne nerozumie, udivuje Faye Toogood prakticky všetkých vo svojom okolí. A urobila to aj vtedy, keď počas tohtoročného Milano Design Weeku predstavila Asambláž 5, spolupracovala z japonským čalúnnikom na kreslách ABCD, rozstrihala pre IKEU ich najznámejšie kreslo Poäng a následne ho vyplnila stovkou paplónov a dokonca aj vtedy, keď pre Mulberry navrhla nový butik v Londýne a všetky materiály v ňom odkazovali na krajinnú scenériu jej drahého Anglicka. Dá sa tušiť, že rovnako tieto zážitky budú jedného dňa, a akiste ten deň nadíde čoskoro, zhmotnené v jej ďalšej kolekcii nábytku, oblečenia alebo - ktovie - niečoho celkom iného.
