Každé a jedno kvetinárstvo na svete spája jedna charakteristická vlastnosť. Vôňa. Je to jeden z mála retailových konceptov, v ktorom zohráva vôňa primárnu funkciu. Omamná, sýta, exotická, svieža či sladká. Aby však bolo možné ucítiť tak špecifické miesto, musíte ho najskôr navštíviť. Pokrok vo vnímaní kvetinárstiev, zvyšovaní ich návštevnosti a najmä šírení značky, dokázali dosiahnuť niekoľkí dizajnéri tým, že urobili presný opak toho, čo by sa od nich očakávalo. Priestor zväčšili, kvety ubrali. Výsledok? Kvetinárstva sa stali hitom instagramu, zmenili sa na multifunkčné priestory a kvety sa, ako inak, začali predávať o čosi lepšie. 

Je to trend, ktorý sa vyvíjal postupne. Začínal reakciou na dekor v štýle urban jungle, no pritom nevynechával stratégiu predajného priestoru. Zákazníci vedeli rozlíšiť výlohy a nájsť miesto, kde mohli svoju platbu uhradiť. Priestory ako Flô Ateliêr Botânico v brazílskom São Paule sa od roku 2012 menili po línii romantického kvetinárstva s dobovo aktuálnou lo-fi atmosférou. Vintage nábytok doplnený o oceľové regály prispieva k tomu, že Flô pôsobí ako kvetinové laboratórium, v ktorom majú kvety a rastliny svoje dominantné postavenie. O návrh interiéru sa postaralo štúdio Epicentro. 

Antonio Notta a Carol Nobrega si veľmi priali, aby ich kvetinový showroom pripomínal atmosféru malých kvetinárstiev v Paríži, ktoré boli pre nich hlavnou inšpiráciou. Konzultáciou so štúdiom sa však vyhli neželanému klišé. Použitím bielej v celom priestore predajne, nachádzajúcej sa v zrekonštruovanej továrni, dostali architekti do popredia sortiment. Voľba farieb a nábytku však mala aj ekonomické hľadisko. Interiér museli vybaviť v krátkom čase. Vintage nábytok teda nachádzali v okolitých bazároch a pokiaľ to bolo možné, snažili sa zachovať jeho pôvodný vzhľad. 

V priestore následne rozmiestnili sukulenty a izbové rastliny pozdĺž centrálnej zóny, reprezentovanej výstavným pultom. Steny z obidvoch strán lemujú lekárnické kabinety, do ktorých majitelia umiestnili menšie kaktusy. Rastliny citlivo reagujúce na chlad zas orientovali smerom k chladiacemu boxu, ukrytému za výklenkom zo sklobetónových tvárníc. Z hľadiska pohybu zákazníka v predajni je interiér riešený skôr intuitívne a atmosféra sa smerom od vstupu do zadnej miestnosti opticky zatemňuje. Spôsobuje to prevažujúca prítomnosť veľkolistých rastlín v kvetináčoch visiacich zo stropu, ale tiež odlišná orientácia na svetovú stranu. 

Opačný princíp uplatnili v Kodani architekti zo štúdia Studio David Thulstrup. Rekonštrukciu budovy z 19. storočia upravili pre potreby concept storu, zameraného na predaj kvetín. Inštitucionálne stvárnený butik Tableau pripomína interiéry Acne, v ktorých je severská, strohá estetika rovnako prítomným elementom. Tableau je riešené ako výstavná galéria, predstavujúca sortiment v štýle umeleckej expozície. Zákazníci sa prechádzajú rozličnými smermi a nie sú vedení priamo k pokladni. Tým sa predlžuje čas strávený v predajni a zároveň prehlbuje pôsobenie priestoru na vnímanie zákazníka. Architekt David Thulstrup: "Myslím si, že dnešný trend v severskom dizajne je o farbách a výbere. V interiéri sa nachádza menej vecí, no sú zaujímavejšie. Nie je to o kvantite, ktorá je priemerná. Dôraz sa kladie na selekciu," vysvetľuje Thulstrup a jeho videnie čistej estetiky je v prípade butiku viac ako zrejmé. Kombinácia sklených tvárníc, hladeného betónu, odhaleného muriva, ultramoderných líniových svietidiel a neónových trubíc dodáva priestoru v modro béžovej schéme dobovo aktuálny vzhľad, atraktívny pre instagram. Dojem z toho, že by išlo o prevádzku kvetinárstva, je minimálny. A pokiaľ sa neprechádzate traktom zaplneným arómou chryzantém a ruží, zrejme ten pocit, že sa v ňom nachádzate, ani nenadobudnete. 

Dramaticky výraznejší interiér vytvoril v ruskom kvetinárstve Guapa Eduard Eremčuk. V Rostove na Done nadviazal svojou realizáciou na novú vlnu architektov a dizajnérov, ktorú reprezentuje popri Eremčukovi aj Harry Nuriev. Cieľom Eremčuka bolo, aby sa zákazník sústredil na každý z aranžmánov dôsledne. V dôsledku toho nerozmiestnil kytice a kvetináče do takého hustého rastra, ako to môžeme vidieť v brazílskom kvetinárstve Flô a nedal im ani také kurátorské usporiadanie, aké dosiahol David Thulstrup v kodanskom Tableau. Guapa je konceptuálne riešený priestor s japonsky avantgardnou estetikou. Metalické povrchy a neónové podsvietenie lavice v zákazníckej zóne. Svetlom zaliaty interiér bol súčasťou požiadavky majiteľov. Tí sa stoj-čo-stoj chceli vyhnúť neželanému dojmu z ostatných kvetinárstiev. Hip interiér Guapa nie je pekný v tom pravom zmysle slova. Pôsobí priam klinicky sterilne a neposkytuje toľko alternatívnych konfigurácií pre pohyb zákazníka. Priestorová konfigurácia je priamočiara. Zákazník sa dostáva od vstupu cez pasáž do zadnej časti, v ktorej sa nachádza pokladňa. Kvetiny sú vystavené sporadicky v priestore a obmieňajú sa. Dôvodom prečo je tomu tak, je zámer predajcov. Nejde o to ponúkať čo najväčšie množstvo kvetov, lež prekonať konkurenciu v jedinečnom zážitku a možnosti získať umelecké dielo v podobe zručne navrhnutej a naaranžovanej kytice či ikebany. A to sa s pomocou Eremčukovej futuristickej vízie skutočne podarilo. 

Výraznejšie sa na sortiment upriamili v Šanghaji. Interiér kvetinového butiku July‘s Flowers si vzal do rúk taliansky architekt pôsobiaci v Číne, Alberto Caiola. Jeho interpretácia interiéru má priam kinematografické kvality. Caiola sa zameriava na všetky zmysly, ale zo všetkého najviac ho fascinuje zrak návštevníka-zákazníka. Už od ulice pozýva zákazníkov do kvetinárstva prostredníctvom výlohy riešenej kombináciou vysokých metalických nádob a konkávnych zrkadiel, reflektujúcich objemnosť kytíc vo výklade. Z hľadiska visual merchandisingu je predajňa horizontálne členená sériou regálových zostáv, v ktorých je úhľadne a tesne pri sebe umiestnená najnovšia kolekcia rastlín, váz a črepníkov. Asymetrická dispozícia dovolila Caiolovi pracovať so zónovaním predajne tak, aby každá z jej častí vzbudzovala odlišný dojem, ktorý však v konečnom dôsledku pôsobí ucelene. Delikátne stracciatellové terrazzo je v rovnováhe voči ťažkopádnosti pultových blokov z leštenej ocele aj priznaných betónových trámov. Hojné použitie zrkadiel v stropnom podhľade dodáva celej prevádzke nadpozemsky pôsobivý vzhľad a pohráva s návštevníkovou percepciou do takej miery, že strategicky umiestnené ikebany a kytice sa stávajú v tomto hypnotickom priestore kotviacimi prvkami, na ktoré sa zákazník podvedome sústreďuje v potrebe nájsť jeden fixný, oku lahodiaci bod, ktorý by ho nebol miatol. Tým Caiola dosahuje to, že sa predávaný tovar stáva ústredným aj v tak multidimenzionálnom priestore, akým je toto šanghajské kvetinárstvo.  

Zrejme najtichšou a najmenej disruptívnou atmosférou pôsobí kvetinárstvo Potafiori v Miláne. Jeho špecialitou je, že sa presúva z roviny kvetinárstva, podobne ako kodanské Tableau, do roviny concept storu. A vzhľadom na to, že sa nachádza v tom istom meste, kde vznikol aj prvý concept store na svete, Corso Como 10, je jeho prívrženstvo k tomuto retailovému formátu pochopiteľná. Rosalba Piccini chcela vytvoriť priestor, kde by sa stretli všetky zmysly. Pre Potafiori teda vytvorila vlastný koncept, ktorý pomenovala ako "kvetinové bistro". Nie je totiž len kvetinárstvom, ale kombinuje zónu kaviarne so zónou priameho predaja kvetov. A, podobne ako pri Eremčukovej Guape, poskytuje kaviarenské prostredie možnosť vyčkať na vytvorenie na mieru zostavenej kytice. Zákaznícke centrum sa tak v Potafiori mení na posedenie pri káve a speve samotnej Rosalby Piccini. A je fascinujúce, že aj priestory, akými sú kvetinárstva, sa vyvíjajú smerom k imerzii, v ktorej už nie je predaj tovaru tým zásadným a jediným funkčným hľadiskom, ale len sprievodným javom, súvisiacim s unikátnym vizuálnym aj olfaktorickým zážitkom.