Na jeseň, keď sa skracujú dni a farebné lístie poletuje chladným vzduchom, si možno častejšie ako inokedy vo chvíli voľna so šálkou čaju sadneme k zaujímavej knihe. Dnes sme si aj my pre vás pripravili rozprávanie, ktoré približuje tradície a zvyklosti počas jesene na Slovensku v minulosti. Ako toto obdobie prežívali naši predkovia, na čo sa museli pripraviť, ktoré dni a udalosti boli pre nich výnimočné a prečo.

O priblíženie atmosféry prostredníctvom rozhovoru som poprosila osobu najpovolanejšiu, etnologičku Mgr. Jarmilu Hluchovú, ktorá pôsobí v Balneologickom múzeu v Piešťanoch. A prezradím vám, že keby sme neboli obmedzení priestorom, jej pútavé rozprávanie by zaplnilo aj stránky hrubej knihy. Tak nech sa páči, pripravte si šálku voňavého nápoja a vojdite s nami do atmosféry rokov dávnejšie minulých.

Mgr. Jarmila Hluchová, etnologička

Jeseň je obdobím, kedy polia plným priehrštím vydávajú úrodu a následne sa chystajú na odpočinok. Ukončenie žatevných prác bolo v obradovej kultúre spojené s dožinkovými hostinami a zábavami. Ich súčasťou boli úkony obetného charakteru (ponechanie niekoľkých kláskov na poli pre duchov, vtákov, posledný snop) a odovzdanie symbolu úrody v podobe venca gazdovi. Slávnostné odovzdávanie sprevádzali žatevné vinše a obradové piesne.

Záver leta a začiatok jesene je neodmysliteľne spojený aj s oberačkami hrozna a vinobraním. Vinič sa na území Slovenska pestuje od čias, keď prišli do tunajšej podunajskej oblasti vojská z rímskych táborov. Vinohradníkmi sa stali po svojom usadení v našich končinách aj Slovania. Pestovanie viniča a obchod s vínom boli zdrojom príjmov vinohradníkov, vinárov a obchodníkov s vínom, zárukou prosperity mnohých stredovekých miest, ba aj cirkvi. Uhorské vína, teda aj vína zo Slovenska, sa exportovali do okolitých krajín i na západoeurópske kráľovské dvory. Vinohrad si vyžadoval od svojho majiteľa celoročnú pozornosť, namáhavú prácu a znalosti, ktoré sa dedili z generácie na generáciu. A jeseň už je tou pomyselnou čerešničkou na torte, kedy vinohradník zbieral plody svojej namáhavej práce. Keď sa z vinohradov viezol posledný voz s putňami hrozna, oberači šli za ním v sprievode s piesňami, ovenčení vetvičkami viniča. Po príchode do lisovne zaspievali a zavinšovali vinohradníkovi. Patrilo sa riadne ich pohostiť a usporiadať aj zábavu. Spôsoby ďalšieho spracovania naoberaného hrozna sa v jednotlivých oblastiach líšili, ale cieľ bol rovnaký – sladký mušt sa nalial do sudov, aby sa postupne menil na mladé víno.

Ruka v ruke s vinobraním idú aj slávnosti sv. Martina, spojené s vítaním a požehnaním nového vína, husacími a kačacími hodmi. Svoje zvláštne čaro mali v tomto období aj jarmoky a trhy – predajcovia mohli ponúkať široký sortiment poľnohospodárskych produktov, lebo najväčšia časť úrody z polí a zo sadov už dozrela.

Bohatosťou sviatkov v jesennom období sa vyznačuje aj rímskokatolícky cirkevný kalendár. Od polovice augusta do konca októbra sa v ňom stretáva až päť mariánskych sviatkov. Mimoriadna úcta k Panne Márii prekvitala na Slovensku už od najstarších čias. To sa samozrejme prenieslo aj do ľudovej kultúry v rozličných prejavoch – maľbách, sochách, keramike, rezbárstve či výšivkárstve. Súčasťou prejavovania úcty boli púte do mariánskych pútnických miest – Marianke pri Bratislave, Šaštína, Banskej Štiavnice, ale i do zahraničia, napríklad do Mariazellu v Rakúsku.

Skracovanie dní a predlžovanie nocí pripútalo našich predkov viac do tepla domácností, ani tu však nezaháľali. Priadky a páračky peria, to bola hlavná činnosť dedinských žien a dievok od neskorej jesene do skorej jari. Na priadky sa vždy podvečer schádzali u niektorej gazdinej, každá si priniesla svoj materiál a svoje náradie – teda kúdele konopí a praslicu, niektoré aj kolovrátok, iné len vretená. Na priadkach sa pospomínalo všetko, čo sa v dedine stalo, prebrali sa všetky poklesky a smiešne príhody. Počúvanie rozprávok, strašidelných príbehov, ale aj spoločný spev boli obľúbenou súčasťou práce. Na páračky peria sa chodilo od novembra až do konca februára. Perie sa takisto driapalo v skupinách, ktoré si pozvala domáca gazdiná. Na posilnenie gazdiná pripravila aj malé pohostenie – kukuričnú alebo krupicovú kašu a varilo sa aj sušené ovocie.

V horských oblastiach typických valašskou kultúrou bol koniec jesene spojený s ukončením salašníckej sezóny. Po Michalovi (29.septembra) sa postupne pastva sťahovala do podhorí a na konci októbra, či začiatku novembra sa končila. Bol to záver náročnej práce valachov na salašoch, izolovaných v horách, práce zodpovednej, samostatnej a veľmi náročnej.

Začiatok novembra v minulosti aj v súčasnosti patrí aj nakladaniu kapusty do sudov. Okrem toho že obohatila jedálniček v zimnom období, bola aj bohatým zdrojom ľahko prístupných vitamínov. Aby kapusta vydržala až do jari, bolo potrebné kapustu do suda dobre natlačiť. Strúhanie a nakladanie kapusty bolo tiež spoločenskou udalosťou a vzájomne si pomáhala rodina i susedia.

K dokresleniu jesennej atmosféry musíme ešte zmieniť spomínanie na blízkych na sviatok Pamiatky zosnulých a Dušičiek. Tak ako aj v dnešnej dobe, ľudia upravovali hroby svojich blízkych, aj keď nie v takej honosnej podobe ako dnes. Vo svetle sviečok naši predkovia spomínali a v tichu modlitby rozjímali.

Atmosféru ste nám popísala do detailov. Nahliadnime aspoň čiastočne do kuchýň a tradícii stravovania. Čo patrilo k základným, každodenným jesenným jedlám na našom území?

Spôsob stravovania v jesennom období samozrejme do značnej miery súvisel so zberom úrody z polí. Predovšetkým základ stravy tvorili tzv. chlebové obilniny – pšenica a raž. Chlieb sa väčšinou piekol z ražnej múky, ku ktorej sa pridávali ďalšie druhy múky, prípadne iné suroviny, napríklad od 19. storočia – veľmi obľúbené zemiaky. Obľúbené v jesennom období boli ako samostatné jedlo jačmenné krúpky, napríklad s hubami alebo ako prídavok do mliečnych polievok. Na kaše využívali proso (pšeno), ktoré sa pripravovalo na sladko i na slano – s lekvárom, ovocím, masťou, osmaženou cibuľkou...

Ak vás téma zaujala, naše rozprávanie pokračuje. Ďalšie informácie o jesennej gastronómii na Slovensku v minulosti, spolu s pôvodnými receptami na niektoré tradičné jedlá nájdete v článku na našom webe Top Horeca.

Zhovárala sa: Petra Adamcová