Od rodinných a obytných domov, cez administratívne a cirkevné objekty, až po občiansku vybavenosť a polyfunkčné centrá. Rozprávali sme sa však nielen o architektúre...

Ako vnímate rozdiel medzi človekom, ktorý plánuje postaviť obytný dom, prípadne polyfunkčný objekt pre anonymných používateľov a osobou, pre ktorú bude objekt domovom?

Každý budúci používateľ je pre mňa rovnocenným klientom. Práca pre konkrétneho klienta, ktorý chce svoj vlastný dom, je však omnoho zodpovednejšia a náročnejšia. Takým klientom, keďže sú to prevažne dvaja ľudia – manželia, treba trpezlivo zdôvodňovať každý invenčný aj technický zámer.

Na začiatku je prázdne miesto.Na pozemku i na papieri. Čo je pre vás prvotným impulzom, od ktorého sa odvíja celé dielo?

Väčšinou je to viacero vecí, charakter miesta, kontext s okolím, rozsah – lokalitný program a, samozrejme, osobnosť klienta.

Etapa projektovania každého objektu je obdobím diskusií medzi investorom a projektantom. Vzniklo medzi vami a niektorým z klientov priateľ – stvo?

Je to rôzne. A nie vždy sa s klientom v poriadku rozídeme. Našťastie je však viac klientov, s ktorými sú vzťahy ideálne. Dokonca naozaj prerástli do priateľstva. Rád spomínam na projekt centrály Všeobecnej úverovej banky. S ľuďmi od investora aj zhotoviteľa, hoci je už takmer 15 rokov po výstavbe, sa stretávame a stále si máme čo povedať. Vzťahy s klientmi rodinných domov sú ešte silnejšie, pretože ako architekt vstupujem do ich života a aj po postavení domu zostávame často priateľmi.

Ako reagujete v prípade, keď budúci majiteľ presadzuje riešenie, o ktorom ste presvedčený, že nie je správne?

Snažím sa to verbálne aj graficky zdôvodniť. Jednoducho povedané, bojujem svojimi prostriedkami za riešenie, ktoré je podľa mňa najlepšie. Raz, je toSnažím sa to verbálne aj graficky zdôvodniť. Jednoducho povedané, bojujem svojimi prostriedkami za riešenie, ktoré je podľa mňa najlepšie. Raz, je to už dávnejšie, sa mi však stalo, že som ustúpil pred názormi klienta. Takmer jeden a pol roka po realizácii domu mi klient vytkol, že som nebol dostatočne dôsledný a nedokázal som ho presvedčiť o tom, že môj návrh je správny. Uznal, že moje riešenie bolo lepšie.

Viac sa dočítate na strane 70 – 73

Text: Ivona Partmanová
Foto: Ľubo Stacho, archív Ľuba Závodného

{ppgallery}stories/fotky-k-clankom/kazdy_projekt_je_pre_mna_vyzvou/galeria{/ppgallery}
Tento článok vyšiel v publikácii Top trendy v bývaní 2011