V byte na pražskom sídlisku pracuje a žije sochár a sklár Vladimír Bachorík. Jeho snom bolo dať si v rámci totálnej rekonštrukcie vytvoriť okrem pohodlného bývania aj svoju tvorivú sklársku dielňu. Čo si naopak neželal, boli dvere. Toto neobvyklé zadanie malo pre architektov cenný potenciál generovať neobvyklé riešenia a už spomínaný experiment poznania, ako ďaleko sa dá pri prestavbe panelákového bytu zájsť.

  Foto: Radek Úlehla

Namiesto dverí priesvitné polopriečky

Architekti si preto dali za cieľ využiť hybridnú typológiu priestoru a dosiahnuť čo najvyššiu mieru slobody, svetla a veľkorysosti. V ich rekonštrukcii dochádza k pôdorysnému aj materiálovému rozhmlievaniu hraníc a funkcií. Maximálne otvorený a plynúci priestor bez dverí členia iba oblúkové polopriečky z copilitu. Tieto priesvitné sklenené tvárnice zaisťujú absolútny prienik svetla. Ich materialita a charakter odkazujú na celoživotnú prácu klienta.

                                                                                                                                                Foto: Radek Úlehla

Jediný uzatvorený priestor je toaleta

Kľúčovým limitom pre návrh je okrem statiky infraštruktúra. Neuralgickým bodom sa stáva napojenie vody a kanalizácie, ktoré definuje umiestnenie jediného, takmer uzavretého priestoru. Najvýraznejší prvok preto tvorí kúpeľňový oblúk s toaletou a sprchou. Kvôli vedeniu odpadu je usadený na decentnej platforme, ktorá jemne podčiarkuje jeho priestorovú dominanciu.

  Foto: Radek Úlehla

Modulácia tvorivého priestoru

Pôdorysnú kompozíciu dopĺňajú tri otvorené copilitové „hokejky“, ktoré nenásilne vymedzujú šatňu, sklad a dielňu, inými slovami kuchyňu. Zvyšný priestor je voľne modulovaný medzi týmito krivkami skla a zostáva otvorený akejkoľvek budúcej interpretácii.

  Foto: Radek Úlehla

 Čo nebolo staticky nevyhnutné, bolo odstránené

David Neuhäusl a Matěj Hunal, hlavní architekti prestavby pražského bytu sa o svojej vízii vyjadrili nasledovne: „Pracovali sme s našim obľúbeným princípom, keď jednotný a jednoznačný priestor tvorí pozadie pre život jeho obyvateľov. Pracovali sme aj s našim druhým obľúbeným princípom, kedy odstraňujeme všetko, čo nie je nosné a čo neporušuje zákon.“

 Foto: Radek Úlehla

Obdĺžny pôdorys bytu „od okna k oknu“ pretína železobetónová nosná stena s dvoma otvormi, ktorá bola ako jediný prvok očistená na jej materiálovú podstatu a vznikla z nej nositeľka identity miesta. Zvyšné steny a strop boli naopak ponechané v lapidárnej bielej omietke.

Nevznikla tak betónová nadmiera v priestore, ani konkurencia elegantnému materiálu skla. Veľkorysá kuchyňa, kde vďaka umeleckému povolaniu majiteľa bytu vzniká viac objektov ako jedál, je formulovaná technicistným jazykom, aby funkčne vyhovovala svojmu primárnemu účelu. Charaktery jednotlivých priestorov podčiarkuje typ použitých svietidiel, kombinujú sa prísne linkové svietidlá s rozvoľnenými bodovkami.

Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Radek Úlehla, www.radekulehla.com