V talianskom mestečku Brescia vznikli v priestore schátraných interiérov historického paláca dva priestranné moderné byty. Byty majú zhodný pôdorysný tvar, nachádzajú sa totiž v podlažiach priamo nad sebou. Kvôli rozdielu vo výške však bolo treba nájsť pre nich zodpovedajúce individuálne architektonické riešenia.

Priestor Mezonetu v piane nobile, v druhom nadzemnom podlaží, využíva vertikálny aspekt s výškou stropu 4,4 metra. Byt so zaoblenou stenou, ktorý sa nachádza v treťom nadzemnom podlaží, naopak viac pracuje s horizontálnym smerom a miestnosti oddeľuje zníženými priečkami. Oba interiéry boli v nevyhovujúcom technickom stave. Pôvodná dispozícia rozdrobila priestory na množstvo malých miestností, niektoré bez prístupu denného svetla. Štukový podhľad zakrýval najzaujímavejšie architektonické prvky - zdobené drevené prievlaky a drevený trámový strop. Tie boli odhalené až na začiatku demolačných prác.

Nosné drevené prievlaky vykazovali v nálezovom stave viditeľný priehyb. Trámový strop je v bytoch pnutý rôznym smerom; v Mezonete v piane nobile vedie stredový prievlak rovnobežne s fasádou, v byte so zaoblenou stenou kolmo k fasáde. Sekundárne stropné trámy boli na niekoľkých miestach náhodne oslabené výrezmi pre dymovod. Nosná konštrukcia bola preto zospodu vystužená oceľovými stĺpmi a trámikmi a zhora v skladbe podlahy doplnená betónovou mazaninou s karí sieťou.

Prísun denného svetla a čerstvého vzduchu zaisťuje len dvojica veľkých okien do ulice. Ani v jednom byte nezodpovedalo existujúce prevádzkové a hygienické vybavenie normovým požiadavkám. Cieľom architektonického riešenia bolo pripomenúť veľkorysú atmosféru pôvodných priestorov a pritom vytvoriť čitateľnú a funkčnú vnútornú dispozíciu. Prevádzky od seba oddeľujú „stenové objekty“ – veľkosťou na pomedzí architektúry a mobiliáru.

Mezonet v piane nobile sa nachádza v mieste pôvodnej hlavnej spoločenskej sály paláca. Veľkorysosť historického priestoru pripomína zámerne odhalená neprerušovaná plocha stropu. Vložené objekty kúpeľne a spacieho poschodia sú riešené ako abstraktné prepojené útvary. Z obytného priestoru vedie schodisko na spacie poschodie, kde široká sadrokartónová konštrukcia zábradlia slúži zároveň ako čelo postele a nočný stolík. Objekt spacieho poschodia v sebe skrýva ďalšie úložné skrinky, regály a niky.

Byt so zaoblenou stenou rozdeľujú dve znížené priečky, oblé a pravouhlé, a samostatný objekt kúpeľne a šatne. Jednotlivé miestnosti sú tak skôr naznačené, než prísne uzavreté. Oblá priečka oddeľuje malú kuchyňu na jednej strane a útulný výklenok jedálne s okrúhlym stolom na druhej strane. Pravouhlá priečka definuje prechod z obytného priestoru do spálne. Smerom do obytného priestoru navyše vytvára policu pre televíznu obrazovku a niku pre radiátor, smerom do spálne čelo postele.

Byty sú vybavené striedmo, ale starostlivo vybraným nábytkom. Na mieru vyrobené kuchynské zostavy a stolárske prvky z dubového dreva dopĺňa v mezonete biely a dubový nábytok, v byte druhom nábytok z ebonizovaného tmavého duba. Jednotlivé kusy nábytku kombinujú nadčasovú formu s hrejivými materiálmi a rozmarnými akcentmi. Vzniknuté napätie medzi jemnou remeselnou prácou a minimalistickou formou ďalej umocňuje kontrast starého a nového, ktorý sa odohráva na úrovni architektúry.

Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Ottavio Tomasini, www.ottaviotomasini.it