Chata patrila jeho rodine už po niekoľko generácií, ale aj vzhľadom na svoj vek a využívanie, si zaslúžila plnohodnotnú rekonštrukciu. Celková rekonštrukcia sa však uskutočnila pri plnom zachovaní špecifickej a pôvodnej atmosféry stavby s využitím aj prírodných materiálov z jej najbližšieho okolia.

Hlavnou myšlienkou prestavby bolo zachovanie pôvodnej hlavnej drevenej miestnosti. V interiéri domu vzniklo len nové drevené schodisko, ktoré vedie do prestavanej nadpodlažnej miestnosti, určenej na oddych a spánok. Môže v nej prenocovať až šesť osôb. Drevo použité na stavbu prvého poschodia pochádza z rodinného smrekovcového lesa, ktorý patrí majiteľovi chaty. Stromy boli vysadené súbežne v čase začiatku prvej historickej stavby tohto obydlia.

Vrchná časť chaty je pretvorená spôsobom, ktorý vyjadruje návrat k pôvodným a prírodným hodnotám. Stavba nestojí proti skale, ale naopak jemne vkĺzne medzi skalu a existujúcu vybudovanú konštrukciu. Línie skaly vedú výkresový plán a prierez prezrádza, ako sa konštrukcia týči oproti skale bez toho, aby sa jej dotkla. Betón použitý na prestavbu je síce odlišný od neďalekej skalnatej horniny, ale zdieľajú rovnakú minerálnu povahu. Ich jednotu vyjadruje aj farba oxidu železa horniny, ktorú pripomínajú drevené okenné rámy.

Konštrukciou a spôsobom vykurovania priestorov sa šíri typická atmosféra horského prístrešku. Drevené steny sú ponechané surové, bez izolácie. Priestory sú nízke a tmavé, pomaly vykurované pôvodnou pieckou na drevo. Tento základný prvok horskej chaty odráža nový betónový krb, ktorý je zabudovaný v nadzemnej časti stavby. Tu je oheň úplne iný, krb je otvorený dokorán a poskytuje intenzívne teplo, ktoré je počas veterných a chladných dní v tejto nadmorskej výške viac ako žiaduce. Vďaka viditeľnosti ohňa vzniká nová atmosféra, ktorú odhaľuje a kontrastuje chladne pôsobiaci betón.

Pripravila: Petra Adamcová
Foto: Archdaily