Nechajte sa zlákať omamnou vôňou borovíc, energiou pálenej tehly či ľahkosťou skulpturálnej architektúry, ktoré spolu vytvárajú idylické prázdninové bývanie v minimalistickom duchu, no v maximálnom spojení s prírodou.
Len dve hodiny autom juhozápadným smerom z Mexico City, pri meste Valle de Bravo, sa uprostred borovicového lesa, lemujúceho svahy nad jazerom Avándaro, schováva nezvyčajné prázdninové útočisko Entre Pinos, čo v preklade znamená „Medzi borovicami“. Skupina piatich víkendových domčekov až neuveriteľne harmonicky zapadá do prostredia hustého lesného porastu, v ktorom sa ozýva jemný šum vetra. O koncept príjemnej zástavby sa postarali architekti z mexickej kancelárie Taller Héctor Barroso, známej návrhmi stavieb, ktoré splývajú so svojím okolím, naplno využívajú všetky danosti každého miesta: vplyv svetla a tieňa, vegetácie, terénu i geografických podmienok.
Rezidenčné sídlo Entre Pinos s celkovou úžitkovou plochou vyše tristo štvorcových metrov je postavené z miestnych materiálov a sformované do zdanlivo abstraktného, no v skutočnosti dobre premysleného zhluku terakotových kvádrov, ktoré vzbudzujú dojem, akoby na mieste vyrástli vcelku organicky, a to priamo zo zeme. Usporiadané sú v rade, ktorý kopíruje mierne stúpajúci terén. Domy majú identickú dispozíciu aj tvar, pričom každý pozostáva zo šiestich jednopodlažných a dvojpodlažných blokov. Všetky sú usporiadané tak, aby uprostred hmoty vytvárali súkromné patio – akýsi centrálny vnútorný dvorček. Ten hosťom ponúka upokojujúce výhľady na záhradu i les, ale tiež potrebné súkromie.
Smerom k príjazdovej ceste pôsobí architektúra usadlosti ako dobre strážená pevnosť. Architekti minimalizovali počet stavebných otvorov pre okná, aby zachovali čo najviac súkromia obyvateľov a zároveň znížili tepelné straty. Dovolili si však zakomponovať do homogénnych stavieb aj jeden nevšedný detail, viditeľný najmä zo severnej strany a rafinovane odkrývajúci dispozíciu interiérov aj náhodným okoloidúcim. V hmote jednotlivých domov sú totiž vytvorené výrezy s vrúbkami, ktoré vyzerajú ako odliatok schodiska. Takmer kompaktné bloky pôsobia vďaka tomuto detailu oveľa hravejšie – ako obnažená stavebnica. Naopak, na južnej strane, ktorá má dostatok slnečných lúčov i nádherné výhľady do okolitého lesa, umiestnili tvorcovia čo najviac okien a sklených fasád. Izby sú tak bohato zaliate prirodzeným denným svetlom.
Spoločenské priestory jednotlivých domov napojené na záhradu a patio sa nachádzajú na prízemí. Tu sa sústreďuje obývačka, kuchyňa a jedáleň. Intímna zóna so spálňami je, vcelku pochopiteľne, situovaná na poschodí. Pri zariaďovaní kládli architekti aj majitelia dôraz na výber striedmych kúskov, ktoré by podčiarkovali prírodný charakter použitých stavebných materiálov, ako sú hlina, tehla a drevo. Dominantným povrchom je najmä tehla terakotovej farby, ktorá dáva bývaniu priam archetypálny ráz – akoby ste sa ocitli medzi múrmi starobylého sídla dávnoveku. Dojem „pevnosti“ umocňujú aj plytké jazierka pripomínajúce vodné priekopy. Jednoduchý mobiliár a sparťanské zariadenie vám zasa vysiela signál, že nič viac ako prírodu a pokoj tu k šťastiu naozaj nepotrebujete.
Text: Anna Salvová
Foto: Rory Gardiner
