Každou hodinou sa približuje odovzdávanie cien za architektúru CE-ZA-AR 2018. A aby bolo jasné, že nominované stavby zaujmú z diaľky aj zblízka, vyberte si jedného z favoritov napríklad aj skrz detaily, ktoré stoja za povšimnutie. Aktuálny ročník potvrdil, že záujem o rozvoj slovenských miest je čulý a architektúra sa nevyhýba ani odľahlým častiam, ďaleko od rušných ulíc, ktoré podliehajú developerskému taktu.
Úctyhodný výkon sa podarilo dosiahnuť prihlásenému projektu Nová Terasa v Košiciach, ktorý si aj v druhej etape realizácie zachoval charakter obytného komplexu pre moderné rodiny, ktoré hľadajú kompromis medzi metropolitným životným štýlom a pokojom vidieka. Hojnosť zelene v bezprostrednom okolí sídliska Nová Terasa sa podarilo navýšiť pridaním ďalších vnútroblokov, ktoré boli navrhnuté ako účelné zóny pre urban gardening. Vo fotografiách Pavela Kudivániho však Nová Terasa pôsobí ešte o niečo magickejšie. Je predzvesťou novej generácie obytných štvrtí, ktoré budú bližšie k mierke človeka a budú disponovať funkciami, ktoré zastrešia niekoľko rozličných hľadísk v poloverejnom, polosúkromnom mikropriestore. Architekti z ateliéru Vallo Sadovsky Architects dosiahli atmosféru súkromia aj tým, že rozmietnenie blokov nie je rovnobežné. Namiesto toho rozčlenili jednotlivé bloky do šachovnicového rastra. Tým, že výhľad z okna nie je smerovaný do susedného bytu, rastie pocit komfortu a obyvatelia sú aj po vizuálnej stránke obklopení prírodným okolím. Aj napriek tomu, že sa projekt nedostal medzi nominované stavby, potvrdil svoje kvality medzi prihlásenými stavbami v kategórií Bytové domy.
Medzi architketonickými zámermi projektu bolo poskytnutie relaxu, vytvorenie hracej zóny pre deti a dosiahnutie kompromisu medzi prírodným okolím a centrom mesta. Pocit súkromia umocňujú prakticky všetky úrovne stavebného riešenia. Počnúc šachovnicovým rozmiestnením obytných blokov a končiac mobilným prekrytím loggii na každom z podlaží. Foto: Pavel Kudiváni
Popri novostavbách medzi nominovanými projektmi vyniká rozsiahla rekonštrukcia industriálneho objektu Mlynica. Architekti z ateliéru Gutgut dokázali zmeniť objekt v dezolátnom stave aj vďaka správnemu investorovi. Tento názor vyjadril v oficiálnom vyhlásení aj predseda medzinárodnej odbornej poroty, architekt Pavel Nasadil: „Dobrá architektúra nie je otázkou peňazí, ale výsledkom intenzívnej spolupráce architekta s investorom na osobnej úrovni so vzájomným odhodlaním a dôverou. Aktuálny ročník ukazuje, že i v prostredí silných obmedzení a nízkeho rozpočtu môžu vznikať premyslené, podnetné a osviežujúce riešenia."
Kto bol vašim favoritom?
Odpovedá Nina Nováková z interiérového štúdia Studio IT
"Tentokrát som mala jasnú voľbu. Bola to občianska budova Mlynica a som veľmi spokojná, že vo svojej kategórii nakoniec vyhrala. Človek, ktorý za projektom stojí, dal do neho naozaj veľa energie - a tá sa v tom pravom zmysle slova zhmotnila na samotnom objekte.“
Hoci si rekonštrukcia vyžadovala mnoho kompromisov a z pôvodnej konštrukcie zmizlo množstvo prvkov, zachovala si Mlynica svoj post-industriálny charakter, pritom však dokázala poskytnúť podstatne viac priestoru pre rozličné zámery, vrátane obývateľnosti. Lofty vnútri objektu sú ďalej doplnené coworkingovým centrom s dominantnou vstupnou halou, kde sa nachádza priznaná časť niekdajšieho násypníka. Ďalšie administratívne priestory boli situované do sila. Medzi všetkými detailmi zaujme pri rekonštrukcii Mlynice vkusné použitie materiálov. Technické povrchy okrem iného poskytli možnosť rozvíjať tvaroslovie interiéru.
Architekti postupovali pri rekonštrukcii v súlade s investorom. Použité materiály vnútri objektu im ďalej umožnili rozvíjať tvaroslovie vo všetkých priestorov. Prejavilo sa to pri riešení zábradlia z oceľového pletiva, technickej podlahy z betónovej mazaniny aj preglejkového obloženia, viditeľného vo všetkých verejných a poloverejných častiach budovy. Foto: Jakub Skokan, Martin Tůma (BoysPlayNice)
Mimetickému princípu zostali verní aj pri realizácii Rodinného domu v hainburgu. Situovaný v lesnom prostredí, svojou formou kopíruje sklon svahu a čo najmenej narúša krajinný ráz. Architekti z a3um ateliéru vytvorili obytný priestor, ktorý vo väčšine ohľadov využíva minimálne prostriedky. Atypicky vystupujúci, jednopodlažný objekt sa zaobišiel bez výraznejších dekorácií. Zodpovedá tomu exteriérová úprava aj interiérove, mimoriadne strohé stvárnenie obytnej zóny s otvoreným pôdorysom obývačky s kuchyňou.
Podhľadový betón bol použitý na stenách aj strope. Estetiku horského bývania dotvára zasklanie na priečelí, poskytujúce veľkorysý výhľad do doliny. Popri množstve nepatrných detailov pritom architekti nechali priestor otvorený tak veľmi, ako to len bolo možné. Z hľadiska stvárnenia interiéru zaujme predovšetkým príklon k zamaskovanej kuchyni, plynule prechádzajúcej do súkromného sektora, ktorú prezrádza len kuchynská linka.
Interiér Rodinného domu v Hainburgu nad Dunajom verne kopíruje lesné okolie aj samotné stvárnenie objektu. Všetko podlieha kritériu prirodzenosti. Kontrast medzi organickými a rigidnými formami je dosiahnutý aj výberom štruktúr. Popri hladenom podhľadovom betóne vyniká obloženie zo svetlého smrekového dreva. Foto: Tomáš Manina
Celkovo 15 nominovaných stavieb a 6 kategórií ukrýva laureátov, ktorí budú vyhlásení počas slávnostného odovzdávania cien už 3. októbra v Bratislave. Prenos z udeľovania bude odvysielaný v ten istý na televíznych obrazovkách o ôsmej večer. Do centra diania budeme vysielať aj redakčný tím Toptrendy.sk v sekcii Trendy. Fotografie víťazných projektov budú ďalej dostupné na sociálnych sieťach @toptrendysk a facebooku.
