Najdôležitejšie atribúty ideálneho prázdninového sídla závisia v prvom rade od toho, kto ich definuje. Ak vášmu telu a duši postačuje slnko, teplo, voda a ticho, môže byť ideálna predstava o letnom oddychu osviežujúco prostá.
Alentejo, región na juhu Portugalska, ktorého názov v preklade značí „za riekou Tejo“, je známy svojou bohatou históriou a kultúrnymi tradíciami. Zároveň je však krajinou silných geografických protikladov. Rozľahlé suché planiny, kam len oko dovidí, sa striedajú so zelenými pastvinami a mokraďami na severe, doplnené divokou prírodou na pobreží, korkovými dubmi a olivovníkmi. Ako vo svojej knihe Portugal píše jeden z najvýznamnejších portugalských spisovateľov 20. storočia Miguel Torga: „Alentejo predstavuje maximum a zároveň minimum toho, po čom túžime: divokosť nekonečného sna a realitu vysilenej pôdy.“ Práve na rozhraní týchto protipólov, v dedinke Cercal, len pár minút cesty autom od pobrežia, vznikol prázdninový dom, ktorý čerpá nielen z daností krajiny, ale aj z histórie interpretovanej výsostne moderným spôsobom.
V tomto dome sa čas a priestor stávajú neoddeliteľnými dimenziami, ktoré sa vzájomne prelínajú a ovplyvňujú. Koncept domu odzrkadľuje nielen čas, ktorý sa prejavuje striedaním ročných období, ale aj čas, v rámci ktorého je dom obývaný konkrétnymi ľuďmi. Poslednou dimenziou je priestor, ktorý to všetko ohraničuje.
Krajina v regióne Alentejo bola pre architektov z tímu Atelier Data ozajstnou výzvou. Dom je totiž vybudovaný v pomerne zložitom teréne, ktorého konkávnu morfológiu určuje línia rieky tiahnuca sa krajinou. Stavba je umne zapustená do jedného zo svahov, ktoré rieka pretína, hneď vedľa pozostatkov pôvodného objektu. Návrh domu sa opieral o dôkladný prieskum, ktorého cieľom bolo overiť najlepšie umiestnenie stavby vo svahu a zároveň zabezpečiť jej optimálnu orientáciu k slnku a ideálny výhľad na široký horizont. Okrem toho sa projekt usiloval dodržať princíp, ktorý architekti z portugalského ateliéru vo svojej praxi vyznávajú dlhodobo – ťažiť z archetypu miestnych tradičných domov. Reflektovanie niekdajších stavebných postupov autorom umožnilo vytvoriť dom, ktorý je zhmotnenou pamiatkou na minulosť, ale zároveň východiskom pre nové formálne tvarovanie priestoru.
Ústrednou témou konceptu je patio, otvorený vnútorný priestor domu. V podstate ide o prvok, ktorý podporuje prestup svetla do interiéru a zároveň zachováva intímnu atmosféru bývania. Práve tu sa sústreďuje centrum domu – spoločenská zóna, okolo ktorej sa združujú všetky priľahlé miestnosti aj spálňová časť. Centrálnu platformu na denné rituály a oddych chráni veľká strešná konštrukcia, ktorá navonok kopíruje sedlový tvar ostatných pôvodných príbytkov, ba dokonca ju sčasti kryje rovnaká pálená škridla.
Pri pohľade zblízka však zistíte, že jej stvárnenie hovorí skôr moderným architektonickým jazykom. Architekti do konštrukcie zapustili svetelné otvory, vďaka ktorým sa aj do miestností s privátnejším charakterom dostáva viac slnečných lúčov. V hlavnej časti vytvára strecha pod sebou akúsi verandu, tranzitný obytný priestor, ktorý definuje vzťahy medzi interiérom a exteriérom, medzi spoločenskou časťou a bazénom, respektíve vodnou nádržou, situovanou pred domom na osvieženie tela i mysle uprostred drsnej krajiny. Možnosti nekonečného členenia – rozdelenia či otvorenia – spoločenského priestoru architekti podchytili pomocou posuvných panelov. Tie zároveň určujú výhľad na okolitý horizont. Súčasťou odkazu na architektúru predkov je aj celková farebnosť domu. Dominantným odtieňom je biela, vytrvalo žiariaca na pozadí hnedastej vyprahnutej pôdy, ale aj v interiérovom zariadení. Pre dokonalý monochromatický efekt architekti nechali „vybieliť“ aj všetky drevené konštrukcie – priznané trámy, podlahy, obklady či časť nábytku.
Kvôli tradícii však niektoré prvky, ako napríklad vstupné dvere, nechali zhotoviť v odtieni nebesky modrej, typickej pre región Alentejo. Príjemným kontrastným elementom je aj tehlová dlažba, rovnako charakteristická pre miestne usadlosti, ktorú architekti využili v niektorých pasážach domu. Filipe Rodrigues, vedúci projektového tímu, Inês Vicente, Marta Frazão, Filipa Neiva, Joana Matos a Ricardo Carvalho stvorili dom, ktorý vzdáva hold geniu loci, ale tiež minimalistickému poňatiu dovolenkového luxusu.
Pripravila: Anna Salvová
Foto: Richard John Seymour/www.atelierdata.com
