A aby bola táto predstava dotiahnutá ad absurdum, čo keby boli ukotvené na asteroide v obežnej dráhe Zeme? Výrazne futuristická predstava je jednou z tých, s ktorými sa predstavilo americké architektonické štúdio Clouds Architecture Office. Projektom, ktorým reagujú na rastúci trend vesmírneho turizmu, je Analemma Tower. Ich činnosť je zaujímavá tým, že väčšina ich projektov je označovaná nálepkou speculative. A niet sa čomu čudovať. 

V čom teda spočíva činnosť štúdia, ktoré sa rozhodlo predložiť návrh na levitujúci mrakodrap a aká je možnosť jeho realizácie? Treba povedať, že existencia Clouds Architecture Office je odpoveďou na rastúcu potrebu prerastania limitov. Dokonca aj s projektom Big Bend, ktorý by sa mal stať budúcím monumentom New Yorku, ešte architekti zostávajú ako tak pri zemi. V prípade Analemma tower však budujú skôr vzdušné zámky. 

 Novým majestátom New Yorku by sa mal stať mrakodrap Big Bend. Či sa tak stane, je otázne. Rudakevych to odôvodňuje tým, že cena za meter štvorcový je New Yorku vyššia ako v Dubaji. To je zároveň dôvod, prečo sa stáva Dubaj veľmocou výškových budov. Foto: Cloud Architecture Office

Už samotný princíp výstavby stráca logiku, ak si uvedomíme, že pilóty mrakodrapu nebudú ukotvené do zeme, ale do jedného z najbližších asteroidov v okolí. Otázkou, ako budú dopravené stavebné materiály do takýchto vzdialenosti, sa architekti nanešťstie nezaoberali. Čím sa, naopak, zaoberali, je princíp opúšťania budovy. V zjednodušenej verzii bude každý rezident nútený použiť padák. Stále však nie je jasné, s akou výbavou by sa mal dostať naspäť na zem. 

"Využívanie asteroidov nie je sci-fi, čo dokázala aj misia Európskej vesmírnej agentúry,

ktorá pristála na pohyblivej kométe."

Ostap Rudakevych, Clouds Architecture Office

"Využívanie asteroidov nie je sci-fi, čo dokázala aj misia Európskej vesmírnej agentúry, ktorá pristála na pohyblivej kométe," vysvetľuje Ostap Rudakevych, zakladateľ kancelárie Clouds Architecture Office a dodáva, že prostredníctvom moderných technológií je takýto zámer hypoteticky možné uskutočniť. Z hľadiska udržateľnosti popiera, že by mohla stavba čeliť prírodným katastrofám, ako povodne či zemetrasenia. Akokoľvek obhajuje svoje stanovisko, zabúda na fakt, že vo výške 50 000 kilometrov nad zemou strihnu celkom iné nebezpečenstvá. 

 Hoci je mrakodrap Analemma Tower jednou z prvých lastovičiek v otázke vesmírneho osídľovania, s pribúdajúcimi rokmi budú podobné projekty pribúdať. Vesmírny turizmus sa stáva novým prostredím pre zvádzanie konkurenčného boja. Foto: Clouds Architecture Office

Utopistickú víziu uzatvára Rudakevych tým, že celý objekt bude nabíjaný solárnou energiou, nakoľko slnečné žiarenia bude z vesmíru dostupné neprestajne. Aj napriek zakriveniu pravdivosti a nereálnosti návrhu však podáva podnet na uvažovanie o reálnych možnostiach planetárneho staviteľstva, ktoré v súvislosti s nedávnymi projektmi NASA pre vesmírny turizmus v roku 2021 a odvážnymi aktivitami Elona Muska, nie je tak vzdialenou budúcnosťou, ako sa môže na prvý pohľad zdať. A tak, aj napriek tomu, že je projekt Analemma Tower pre túto chvíľu skôr špekuláciou ako serióznym architektonickým riešením, extraterestriálne osídľovanie je jedným z fenoménov, ktorý bude podnetom pre mnohé polemiky nadchádzajúceho desaťročia.