Nič nie je vzdialenejšie pravde ako predstava, že hráči pokeru vedú dobrodružný život. Profesionálni hráči väčšinou nie sú milionári, žijú v neustálom napätí a často čelia existenčným problémom. Hazard nie je roztpýlením, ale nevyhnutnosť, ktorú si niekedy človek ani nechcel vybrať.
Netflix pred pár rokmi natočil dokument KidPoker o Danielovi Negreanuovi, zázračnom dieťati z Kanady, ktorý sa ako čerstvý dvadsiatnik stal milionárom. Hromada turnajových cien, peňazí, sieň slávy. Pravdou je, že väčšina hráčov žije v tieni, nikdy sa nedostanú na výslnie. Mohli by sme ich prirovnať k hudobníkom, z ktorých sa hŕstka stane celebritami žijúcimi svoj americký sen, ale väčšia masa nikdy neopustí krčmy a garáže.
Existuje aj iný dokument: Vzostup a pád Stu Ungara (poprípade film Stuey). Hráč, ktorému sa za zeleným stolom darilo ako nikomu na svete, prežíval v súkromnom živote peklo. Nakoniec ho zabili drogy. Stu takmer nikdy nehral s vlastnými peniazmi a vždy mal okolo seba zástup Mefistofelov, ktorí ho sťahovali pod hladinu. Keď bol na vrchole, niektoré kasína mu zakazovali vstup – bol tak dobrý, že to ostatných hráčov frustrovalo.
Sloboda a štýl? Pokrový hráč musí poznať hranice a byť pripravený na všetko. Niekedy spadne na nulu (nie v hre, ale v živote). Hráč musí hrať s väčším objemom peňazí ako sú jeho zisky. Veľmi málo hráčov sa môže pochváliť, že za určité obdobie dokázali vytiahnuť z vkladu desať percent zisku. Aj päť percent je slušné – a väčšina profíkov sa musí uspokojiť s menšími číslami. Luxusné turnaje a cestovanie sú len občasnou čerešničkou na torte, väčšinou sedíte za počítačom, niekedy aj celý deň.
Praca profesionálneho hráča je duševná a keď sa na ňu podujal, ťažko sa mu opúšťa. Dnes existuje skupina hráčov, ktorí nežijú z výhier, ale z príjmov zo streamovania alebo popularity na sociálnych sieťach. Termín profesionál znamená, že váš hlavný príjem pochádza z hry, nie že hru dotujete z iného príjmu (ako väčšina občasných hráčov, ktorí sú dôležitou súčasťou hazardného ekosystému).
Hráči pokeru pochádzajú z rôznych sociálnych prostredí, niektorí sa na to dali, lebo na to mali, iní sa nedokázali do života zaradiť inak. Aj ten najhorší hráč musí na turnaji pôsobiť uvoľnene a v pohode. Nikto neprizná, že sa nechodil mesiac najesť do podniku, aby nemíňal zbytočne malé sumy peňazí. Typický hráč pokeru má obmedzené obdobie, keď sa hre venoval profesionálne, a považuje to za cennú a hodnotnú skúsenosť do života. Ak však žil na hrane, odniesla si to s ním aj jeho rodina či zdravie. V rozhodnutí živiť sa pokrom je vášeň, musíte však poznať svoje možnosti.
Niektoré hazardné hry sú založené na absolútnej náhode. Poker čiastočne ovyplyvňuje inteligencia a schopnosti hráčov. V tom sa skrýva jeho čaro aj prekliatie. Nad hrou nedokážate mať plnú kontrolu, nad svojím správaním áno – teoreticky.
Hráč je vystavený spoločenskému tlaku, odpovedá na otázky, ktoré sa iných ľudí nikto nepýta. Musí vedieť kedy odísť od stola. Niekedy príde zásah zvonka, ako napríklad v roku 2011, keď Federálna vláda v USA zasiahla proti niektorým herniam. Radovým hráčom a ich rodinám sa v okamžiku zrútil život (o tejto udalosti pojednáva film Bet Raise fold).
(red)
