Na začiatku vzniku legendárnej sochy zajaca bola predloha detskej nafukovačky. A americký postmodernistický umelec Jeff Koons ho predstavil svetu v roku 1986. Spolu s jeho sochou Rabbit sa začala vyvíjať nová kapitola moderného umenia. Koons sa stal vďaka tomu kontroverzným predstaviteľom kultúry 20. storočia a aj napriek tomu, že od uvedenia jeho diela ubehlo viac ako 30 rokov, jeho hodnota rastie. Čo však robí oceľového, pol metra vysokého zajaca tak vzácnym, že je v súčasnosti najdrahším umeleckým dielom v histórii? A Ako to vidí niekto, kto rozumie umeniu lepšie, než druhí? Na názor sme sa spýtali kurátorky MgA. Jany Trávničkovej z pražskej galérie Artiséme, Design Store & Art garden Prague.
Začnime nedávnou minulosťou. Jedenásteho mája sa do aukcie newyorského domu Christie‘s dostalo dielo Rabbit zo súkromnej zbierky zosnulého magnáta Samuela irvinga Newhousa, ktorý okrem iného vlastnil najväčšie vydavateľstvo v Spojených štátoch amerických. Podľa znalcov Christie‘s sa cena diela pohybovala v rozmedzí 50-70 miliónov dolárov. Lenže konečná suma prevýšila očakávania, keď sa po 56 ponukách vyšplhala na číslo 51,1 milióna dolárov.
Foto: Christie‘s
Podľa oficiálnej správy Christie‘s bola výherná ponuka podaná priamo v aukčnej sieni v New Yorku a stala sa rekordne najvyššou sumou za umelecké dielo žijúceho autora. Zakúpené dielo s názvom Rabbit však u mnohých vzbudzuje rozpačité dojmy a neraz ho označujú za novodobý gýč. Napriek tomu, Koons svoju tvorbu obhajuje snahou zakomponovať do umeleckého sveta všetky súčasti moderného umenia a treba dodať, že sa pritom neraz odvoláva na inšpiráciu surrealizmom či dadaizmom. Ak sa pozrieme naspäť do histórie podobné iniciatívy, prirodzene v menšej miere, sú pozorovateľné aj v dielach Guillauma Apolinaira či Miroslava Válka. Snaha zachovať stopu modernity v umeleckom diele však stále nie je natoľko prevratnou, aby stála za niekoľko desiatok miliónov dolárov.
Foto: epa/Daniel Deme
Ešte prekvapivejším je fakt, že finálna ponuka bola v priebehu akcie odhadovaná na sumu 441 miliónov dolárov. Akokoľvek sa môže zdať, že 91 miliónov dolárov je za sochu oceľového zajaca priveľa, v skutočnosti sa jedná "len" o strednú cenovú hladinu. Rabbit patrí medzi najväčšie diela Jeffa Koonsa, ktorý na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov prenikol ako predstaviteľ umeleckého hnutia osemdesiatych rokov, Neo-Popu, z Chicaga na scénu New Yorku ovplyvnený umeleckými prístupmi Chicagských imaginistov. Ako ešte v roku 1990 priznal v rozhovore pre revue Art Press, nikdy sa však k tomuto hnutiu nedokázal prikloniť a jeho odchod do New Yorku bol pre neho oslobodzujúcim momentom.
Foto: Chritie‘s
Z druhej strany
Komentár kurátorky Jany Trávničkovej
Kritizuje a zpochybňuje Koons naši společnost způsobem, jakým to významní umělci dělají, anebo pouze zesiluje její nejhorší kvality a prodává nám je zpět?
Jaká je dnešní cena umění a umělce? Dříve bylo pravidlem, že se umělci stávali slavnými až po své smrti. Je za tím marketing nebo galeristé a aukční síně?
Umělec Jeff Koons je nejznámější pro své nadrozměrné balónové psy konstruované z nerezové oceli, která vypadá jako mylarový balón.Koonsova tvorba je iterativní. To znamená, že stále opakuje obdobné principy, které se mu osvědčily. Zabývá se tématem konzumu. Jeho díla, především velké plastiky, využívají zrcadlového odrazu, který si hraje s divákem. Uhlazenost, dokonalost, ušlechtilé povrchové úpravy s dotekem luxusu, čistota tvarů, sériovost. Nelze si nepovšimnout estetiky dotažené do té nejvyšší preciznosti. Jeho sochy a plastiky se tak podobají až designovému produktu, který lze donekonečna opakovat.
Se sedící balerínou v Rockefellerově centru Koons zaujmul přesně opačný přístup: nafouknutý balón, který vypadá jako kov. Monumentální socha je vysoká 45 stop a je součástí umělecké série Starožitnosti. Je to Koonsova jediná druhá nafukovací pro veřejný prostor v historii jeho kariéry, následovat 2007 stříbro nafukovací pro Macy díkůvzdání Parade s názvem Králík. Foto: Jana Trávničková/Artiséme
V umění Postmoderny přišlo nové náboženství komoditního umění a Jeff Koons sám sebe jmenoval svým vykupitelem.Koons aplikoval principy Pop-artu a Dadaismu. V podstatě udělal to samé, co Marcel Duchamp; vzal obyčejnou věc, která ovšem byla kýčem a udělal z ní umělecký předmět. Do díla vložil kontext v podobě kritiky soudobé materiální společnosti a dotáhnul myšlenku k absolutní dokonalosti. Jde tu ovšem o komoditní kritiku nebo komoditu samotnou? Je to obojí. (Pozn. Dichotomie Postmodernismu 1980s)
Velcí nafukovací pudlíci nebo kytky, jaké známe z pouti. Jeho sochy ve veřejném prostoru, dosahující monumentálních měřítek, jsou pak dalším velmi povedeným rozměrem, azároveň i dobrou marketingovou strategiou. Jeho nejbližší objekt najdeme v Berlíně na PotsdamerPlatz. Modrý Balonový květ daroval umělec městu v roce 2000. Sledujte instagram @by.artiseme
Koonsovi v jeho tvorbe napomohla aj zhoda okolnosti. Obdobie osemdesiatych rokov bolo vďačné za konceptuálne experimenty s predmetmi dennej spotreby a konfrontovalo zberateľov aj verejnosť s predstavou o skutočných estetických hodnotách predmetov dennej spotreby. Jeff Koons nastavil doslovné zrkadlo vtedajším konzumentom, žiadostivým a chamtivým v honbe za luxusom. Nastavil ho však s iróniou a živočíšnosťou. Lenže namiesto toh, aby to spravil doslovne, poňal ju ako nástojčivú potrebu vlastniť veci, ktoré si dokážeme zamilovať. Hoci vzhľad ligotavého zajaca vzbudzuje rozličné spomienky a asociácie, skutočnosť, že sa jeho hodnota pohybuje v nadpozemských výšinách, poukazuje na to, čo má pre moderného človeka význam; vyberaný vkus a hľadanie strateného dieťaťa. Súhra dvoch vecí, ktoré sa v tomto diele odzrkadľujú.
