Medzi najaktuálnejšími otázkami súčasnosti je tá, ktorá kladie spoločnosť pred pravú hodnotu luxusu v kontexte životného štýlu, ktorým žije mladá generácia spotrebiteľov. Ovplyvnení sociálnymi sieťami, streetstylovou kultúrou a FOMO syndrómom, vyberajú si títo spotrebitelia produkty na základe okamžitých a krátkodobých impulzov. A tento fakt sa podpísal aj na aktuálnej situácii v produktovom dizajne.
Dalo by sa dokonca povedať, že v dizajne nastáva kríza a nasledovné prípady poukazujú na to, že smerovanie novej generácie dizajnérov je dokázané na štýl z predchádzajúcich dekád. Vyčerpávajúc vlastné možnosti, dizajnéri sa niekedy kopírujú v takej rýchlosti, že medzi ich kolekciami je rozdiel len jedna či dve sezóny. Takýto prípad nastal aj v priebehu tohto roka, keď japonská spoločnosť Kamarq uviedla svoju prvú kolekciu modulárneho nábytku. Problémom bolo kopírovanie modelov z kolekcie Slon srbskej dizajnérky, Any Kraš.
Kamarq posunul predstavy o kopírovaní za akékoľvek medze únosnosti, keď svoju kolekciu konferenčných stolíkov a stolcov predviedol v takmer totožnej podobe, preberajúc dokonca celý názov kolekcie a štylizáciu produktovej kampane. Negatívna vlna kritiky sa dostavila bezprostredne po tom, čo bola kolekcie, po novom pomenovaná ako Elephant, uvedená na trh. Aby sa Kamarq dokázal vyhnúť medializovanej kauze čo najskôr, dané modely stolíkov zo svojej ponuky nadobro vylúčil.
Dá sa však predpokladať, že stoly z kolekcie Elephant budú o niekoľko rokov na zberateľskom trhu mimoriadne vyhľadávané a ich cena bude stúpať práve na základe ich škandalózneho pozadia. V súčasnosti je však priam nemožné zakúpiť si ktorýkoľvek z produktov, ktorý Kamarq uvádza v kolekcii. Jedinou možnou formou zadováženia je totiž prenájom. Prenájom je zárukou toho, že každý kus sa dostane po svojom využití späť do výrobného procesu a prepracuje sa. Toto smerovanie nábytkárskeho priemyslu je však ešte stále viac menej vo vývoji. V úvodnom programe sa za prenájom jedného kusu nábytku platí 5 €na mesiac. Po uplynutí odberovej doby sa musí prenajatý nábytok vrátiť. Že to znie komicky? Do istej miery sa tento rozmer súčasnosti javí ako zbytočný. Lenže ak si vezmeme do úvahy, za akú cenu sa dizajnérske kreslá, či už z prelomu 50. rokov alebo z nedávnej minulosti, predávajú, je dôležitosť prenájmu nevyhnutná. Znížený záujem o kúpu bytov, čoraz viac odďaľované presťahovanie sa z rodičovských domov a rastúci dopyt bytov na podnájom či prenájom, to všetko sú činitele podpisujúce sa pod rozmach flatsharingových platforiem.
Pozornosť sa však začína upierať aj na pohodlie bývania v dočasných, prechodných bytoch. A ak existuje možnosť prenajímania nábytku, prečo by nemohla existovať možnosť prenajímania umeleckých diel alebo aplikácia na objednávanie interiérového dizajnéra, ktorý prenajatý nábytok automaticky umiestni do atraktívne navrhnutého interiéru. Na základe tejto filozofie začala svoje služby ponúkať spoločnosť Harth. Počas tohotoročného Milan Design Weeku predstavili víziu demokratického bývania v co-livingových priestoroch, charakteristických nielen dočasnosťou jeho obyvateľov, ale tiež dočasnosťou vybavenia, funkcie. A možno práve preto, že dočasnosť začína byť čoraz viditeľnejšou črtou rýchleho dizajnu, začína sa stierať hranica medzi vysokým a nízkym. Výrazným trendom súčasnosti sa tak začal stávať hacking. Ten v prípade produktového dizajnu značí zásah do hotového výrobku alebo jeho výrobného procesu. Tak, ako sa stala nákupná taška súčasťou módnych mól, tak sa módni dizajnéri zapájajú do navrhovania kolekcií pre nábytkárov.
Keď obchodný dom IKEA oslovil holandské dizjanérske štúdia Scholten & Baijings, postavil ich pred úlohu pozmeniť vzhľad a vlastnosti dvoch ikonických modelov. Dvojica dizajnérov sa podpísala pod zmenu podnožia pre pohovku Klippan a čalúneného poťahu kresla Poäng. Pri uplatňovaní techník DIY a replikantstva, uviedla zároveň IEKA kolekciu ikonických modelov nábytku v sérii Gratulera, rozdelenú na tri časové úseky. Tie bude predstavovať v priebehu druhého polroka 2018, pričom v decembri uvedie kolekciu končiacu najžiadanejšími modelmi z obdobia milénia, respektíve rokov 2000-2009.
Pri pohľade na kopírovanie vlastných návrhov, navracanie sa k improvizácii a chápaní toho, ako ľahko sa menia dnešné nároky na bývanie, je súčasná je takýto dizajn najväčšmi dynamický a zároveň aj problematický. Ponúka totiž množstvo neprebádaných možností a vytvára nové dialógy medzi diametrálne odlišnými odvetviami.
