Koncept komunitných záhrad je známy vyše sto rokov. Mestské záhrady boli v tridsiatych rokoch, počas Veľkej hospodárskej krízy v USA, šancou pre nezamestnaných, ktorým ponúkli možnosť pestovať si vlastné potraviny. Dnes hriadky medzi panelákmi, komunitné kompostoviská či mestské včely zažívajú svoju renesanciu.   

Vlastná úroda vypestovaná v meste je jedným z krokov smerom k lokálnej produkcii a potravinovej sebestačnosti. Pre mnohých ľudí je to aj jediná možnosť, ako si niečo dopestovať a takéto potraviny majú pre každého záhradkára veľkú hodnotu. Väčšinou sa tu uplatňujú princípy ekologického pestovania. Komunitná záhrada je zároveň miesto, kde sa ľudia stretávajú, aby spoločne vytvárali, rozvíjali a udržiavali zelený priestor uprostred svojej komunity. Priestor, ktorý zapája, vzdeláva a zbližuje ľudí. Práve vzájomné zbližovanie a kontakt s prírodou je to, čo dnes ľuďom žijúcim na sídliskách, typických vysokou hustotou zástavby a zároveň absolútnou anonymitou obyvateľov, tak chýba. Vytváranie takýchto záhrad v mestách je i možnosťou, ako zveľadiť verejné priestranstvá a nevyužívané plochy. Trávnaté plochy na sídliskách, zanedbané parky, opustené pozemky alebo dokonca strechy budov sú ideálnym miestom na ich zakladanie. Pestuje sa tu najmä zelenina, ovocie a bylinky, ale aj kvety a kríky. Ak je k dispozícii dosť miesta, vysádzajú sa stromy. Súčasťou záhrad môžu byť rôzne príbytky a úkryty pre užitočné živočíchy, napríklad vtáky, užovky, jašterice, ježe alebo včely.

Stretnutie rôznych generácií

„V panelákovom byte mi chýbalo miesto na pestovanie čerstvej zeleniny a byliniek. Odkedy som sa stala členkou Vodárenskej komunitnej záhrady, trávime tam s deťmi veľa času. Je to bezpečné a inšpiratívne prostredie, spoznali sme susedov aj iných zaujímavých ľudí a deti si našli nových kamarátov,” prezradila Janka Buchtová z Vodárenskej záhrady. „V komunitnej záhrade sa vzťahy medzi ľuďmi vytvárajú veľmi prirodzene. Stretávanie sa na takomto mieste je oveľa osobnejšie ako mnohé iné príležitosti, ktoré mesto na medziľudské kontakty ponúka. Práca so zemou a nové priateľstvá sú pre mnohých z nás aj skvelou terapiou,“ dodala. Vodárenská komunitná záhrada v Bratislave je výsledkom projektu „Nevyšliapanou cestou“, ktorý na Slovensko priniesol model trvalo udržateľného spôsobu života v meste od švajčiarskeho partnera Urban AgriCulture Netz Basel, realizujúceho svoje aktivity v Bazileji. Nájdete ju v priestoroch bývalej záhrady a skleníka Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, odkiaľ dostala aj svoj názov. Celková vízia a projekt komunitnej záhrady vznikali pod odborným vedením permakultúrnej dizajnérky Patrície Černákovej a v spolupráci s organizáciou Živica. „S prvými prácami sme začali už v máji 2013. Potom nám všetko zničila povodeň na Dunaji. Vzali sme to ako výzvu, naplavené bahno použili ako kvalitný substrát a o mesiac sme už zbierali prvú úrodu,“ povedala Michaela Bartíková, najaktívnejšia členka komunity pestovateľov.

Zaujímavým príkladom je Záhrada Devínska Nová Ves
v priestoroch Klubu dôchodcov. Vytvárajú ju miestni obyvatelia, ktorí uvítali možnosť pestovať svoju vlastnú zeleninu, ovocie a bylinky. Ruku k dielu pridali aj žiaci základnej školy I. Bukovčana 3, ktorá využíva pozemok na výučbu pestovateľských prác. Víziou tohto miesta je okrem pestovania aj vytváranie priestoru pre stretnutie rôznych generácií, ktoré si môžu byť inšpiráciou. 

V komunitnej záhrade sa vzťahy medzi ľuďmi vytvárajú veľmi prirodzene. Práca so zemou a nové priateľstvá sú pre mnohých aj skvelou terapiou.

Nevyhadzujte, kompostuje spoločne

Jednou aktivít rozvíjajúcich koncept trvalo udržateľného spôsobu života v meste je aj projekt komunitného kompostovania, ktorého zámerom je ponúknuť ľuďom na sídlisku možnosť separovať a kompostovať bioodpad. Autorom žilinského projektu je Michal Vavrík zo Žilinskej univerzity a jeho cieľom je znížiť podiel organických zvyškov v komunálnom odpade, čím sa zvýši podiel recyklovaného odpadu a pozitívne ovplyvniť problém zhoršujúceho sa životného prostredia. „Veľa ľudí pozná kompostovisko ako jedno miesto v rohu záhrady, kde sa vyhadzuje všetok bioodpad. V takom prípade nejde o úplne kompostovanie, pretože pri kompostovaní je nutné dodržiavať určité podmienky, na ktoré všeobecne ľudia neprihliadajú, takže si kompostovanie spájajú s hnilobným alebo kvasným procesom a teda aj so zápachom. Kompostovanie však nie je o tom. Preto projekt, ktorý plánujeme spustiť na sídlisku, bude zo začiatku pod prísnym dohľadom, aby sa správne rozbehol. Neskôr postačí kontrola raz, dva alebo trikrát za mesiac. Záleží na priebehu, množstve bioodpadov a disciplinovanosti obyvateľov,” zbavil nás počiatočnej skepsy Michal Vavrík. Inšpirovaný činnosťou o. p. s. Kokoza z Prahy a slovenského občianskeho združenia Priatelia Zeme, začal Michal pred dvoma rokmi najskôr kompostovať bioodpad z vlastnej domácnosti. Po získaní skúseností a odborných znalostí sa rozhodol vytvoriť možnosť separovania a kompostovania bioodpadu aj ďalším obyvateľom sídliska, kde býva. V januári minulého roka sa mu vďaka súťaži „Zasaď sa o lepší svet“, ponúkla prvá veľká príležitosť priblížiť sa k realizácii projektu. Vzbudil záujem a dostal sa do výhernej desiatky. Aj vďaka tomu v marci 2015 jeho iniciatívu odkleplo aj mesto Žilina, vďaka čomu vyrobil a osadil prvý oficiálny komunitný kompostér v meste.

Mestské včely majú poukázať na to, že aj kvôli nevhodným postupom a škodlivým postrekom v dnešnom poľnohospodárstve sa stáva mesto často lepším miestom pre včely ako vidiek.

Adoptované i adaptované včely

Včelárstvo sa z dedín a okrajových častí miest sa dostáva aj do ich centier. Včelie úle môžete nájsť na strechách mestských budov nielen v zahraničí, ale aj u nás. Príklady z veľkomiest ako sú New York, Londýn, Paríž či susedná Viedeň, nám ukazujú, ako môžu včely obohatiť mestské prostredie a vyprodukovať množstvo chutného a kvalitného medu bez toho, aby obťažovali ľudí. Nezisková organizácia Živica a environmentálna organizácia Greenpeace Slovensko sa inšpirovali švajčiarskou organizáciou Urban AgricultureNetzBasel a švédskou Bee Urban s úľmi v centre Štokholmu. Ako nás informovala Petra Ježeková zo Živice, ktorá má projekt mestského včelárstva na starosti, prvý verejný úľ bol u nás osadený 19. júna 2014 na streche Starej tržnice v Bratislave. Po hlavnom meste pribudli aj Žilina, Považská Bystrica, Kežmarok a Lučenec. Projekt „Adoptuj si včelu“ prebiehal od septembra 2014 do septembra 2015. „Počas tohto obdobia ho podporilo 1 407 adoptívnych rodičov. Vďaka vyzbieranej sume 15 329 eur sme mohli v štyroch mestách postaviť pilotné mestské včelnice. Osadením úľov s novými včelími rodinami sa však naša práca nekončí. Pilotné úle v mestách sa budú počas nasledujúcich štyroch rokov rozširovať z pôvodných dvoch na desať v každom meste. Budú tiež slúžiť na vzdelávanie a praktické ukážky pre verejnosť, školy aj médiá,“ doplnili organizátori. Mestské včely majú poukázať na to, že aj kvôli nevhodným postupom a škodlivým postrekom v dnešnom poľnohospodárstve sa stáva mesto často lepším miestom pre včely ako vidiek. Za vymieranie včiel môže používanie pesticídov, predčasná senáž, GMO či pestovanie monokultúr. Pre tých, ktorí majú rešpekt pred medom z takýchto kvetov máme dobrú správu. Výskumy ukázali, že mestský med je rovnako zdravý ako ten z vidieka. V mestách nie sú navyše polia ošetrované pesticídmi a vďaka kvetom v parkoch či okrasným stromom a kríkom je včelia pastva v meste pestrá. 

Text: Jana Zajasenská a Sláva Štefancová v spolupráci s neziskovou organizáciou Živica
Foto: Saana Ja Olli, Lafayette Greens, Karl Kübel Preis