Svetlom zaliaty priestor s výhľadom na prístav austrálskeho hlavného mesta a umelecký backround klientky umožnili architektovi vytvoriť vzdušný interiér s využitím jemných pastelových odtieňov a remeselne prepracovaných detailov. Veľkorysý apartmán, pripomínajúci súkromnú galériu, sa tak sám premenil na umelecké dielo.
Autorom interiéru bytu na predmestí Sydney, známom ako Woolloomooloo Bay, je Jonathan Richards z ateliéru SJB, ktorý združuje množstvo profesionálov nielen z oblasti interiérového dizajnu, ale aj architektúry a urbanizmu. Jonathan je jedným z lídrov tejto skupiny. Počas dvadsiatich rokov naberal skúsenosti prácou v rôznych sektoroch. Okrem hotelierstva a retailu to boli samozrejme aj rezidenčné projekty. Mnohé z nich boli ocenené, pričom sám Jonathan sa pravidelne ocitá na stoličke porotcu, hodnotiaceho dizajn a architektúru svojich kolegov z brandže. Kariéru odštartovala scénografická práca v divadle a na rôznych expozíciách. Tu získal veľmi kultivovaný štýl a naučil sa tiež dômyselným pôdorysným riešeniam. Pre jeho dnešné projekty je rovnako typická elegancia vychádzajúca zo spojenia dizajnérovej vášne pre výtvarné umenie a architektúru. Práve z nej pramení aj starostlivý prístup k výberu materiálov, textúr a k práci so svetlom. Inak to nie je ani v našom projekte nad mestským prístavom.
Nič nie je nemožné
Masívna podlaha z bieleného dreva v kombinácii s jemnými pistáciovými a sivými odtieňmi vytvárajú príjemné až upokojujúce prostredie. Klientka, ktorá si apartmán kúpila krátko po tom, ako prišla o manžela, sa zamilovala práve do pokoja vyžarujúceho z jeho priestorov a rovnako do výhľadu smerujúceho na Sydney Harbour. Výnimočná lokácia a veľkorysá plocha 250 m2 znamenali pre dizajnéra obrovský potenciál. Pozdvihnutie funkcie bytu ako rozhľadne a úprava nudnej a segregovanej pôvodnej dispozície boli prvoradé. „Existujúce rozvody inžinierskych sietí a situovanie odpadu síce obmedzili výsledný dizajn, ale vďaka zdvihnutiu kúpeľne sme nakoniec boli schopní zmeniť dispozíciu hlavnej spálne s príslušenstvom a nechali tak do nej lepšie prenikať prirodzené svetlo,“ opisuje Jonathan Richards spôsob, akým sa vysporiadali s jednou z hlavných prekážok.
Pokračovanie článku nabudúce.
text Jana Zajasenská
foto Sharrin Rees